Ponuka nových tém doktorandského štúdia

Akadamický rok 2022/2023

V študijnom odbore 4.2.10 Fyziológia živočíchov na PF UPJŠ v Košiciach

  • Využitie alternatívnych zdrojov zinku vo výžive a ich vplyv na vybrané fyziologické procesy zvierat (The use of alternative zinc sources in nutrition and their effect on selected physiological processes of animals), školiteľ RNDr. Klaudia Čobanová, PhD., boldik@saske.sk
  • Molekulárne mechanizmy komunikácie skorých embryonálnych buniek s prostredím (Molecular mechanisms of early embryonic cell communication with the environment), školiteľ RNDr. Štefan Čikoš, DrSc. , cikos@saske.sk

V študijnom odbore 6.3.3. Veterinárna morfológia a fyziológia na UVLF v Košiciach

  • Vplyv fytoaditív a ich hlavných zložiek na procesy trávenia a zdravie zvierat, školiteľ MVDr. Iveta Plachá, PhD., placha@saske.sk
  • Bakteriocíny a ich využitie na redukciu multirezistentnej mikrobioty v chove zvierat, školiteľ MVDr. Monika Pogány Simonová, PhD., simonova@saske.sk
  • Fytogénne aditíva  ako modulátor bachorového mikrobiómu, fermentácie a metanogenézy u prežúvavcov s endoparazitózou (Phytogenic additives as a modulator of rumen microbiome, fermentation, and methanogenesis in ruminants with endoparasitosis), školiteľ MVDr. Zora Váradyová, PhD., varadyz@saske.sk
  • Využitie alternatívnych zdrojov zinku vo výžive a ich vplyv na vybrané fyziologické procesy zvierat (The use of alternative zinc sources in nutrition and their effect on selected physiological processes of animals), školiteľ RNDr. Klaudia Čobanová, PhD., boldik@saske.sk

Anotácie k jednotlivým témam:

Fytogénne aditíva  ako modulátor bachorového mikrobiómu, fermentácie a metanogenézy u prežúvavcov s endoparazitózou (Phytogenic additives as a modulator of rumen microbiome, fermentation, and methanogenesis in ruminants with endoparasitosis), školiteľ MVDr. Zora Váradyová, PhD., varadyz@saske.sk

Enterické emisie metánu hospodárskych zvierat sú jedným z najvážnejších zdrojov antropogénnych skleníkových plynov a preto znižovanie koncentrácie emisií metánu v chovoch prežúvavcov predstavuje jednu z najväčších výziev v poľnohospodárskych výrobných systémoch. Gastrointestinálne (GI) parazitárne nematódy prispievajú k zvýšeniu intenzity emisií enterického metánu, ale samotný vplyv GI parazitov na emisie metánu nie je doposiaľ známy. Avšak, GI parazitárne infekcie prežúvavcov stimulujú väčšinu faktorov, ktoré ovplyvňujú príjem krmiva, spotrebu živín, produkčné vlastnosti zvieraťa ako aj bachorový mikrobióm, fermentáciu a metanogenézu. Výskum fytogénnych aditív, ktoré znižujú emisie enterického metánu a zároveň môžu slúžiť aj ako alternatívna terapia GI parazitárnych infekcií, namiesto chemických antihelmintických liečiv, je výzvou k hľadaniu takých bioaktívnych látok rastlinného pôvodu, ktoré môžu byť bezpečne používané vo veterinárnej praxi u prežúvavcov.

Molekulárne mechanizmy komunikácie skorých embryonálnych buniek s prostredím (Molecular mechanisms of early embryonic cell communication with the environment), školiteľ RNDr. Štefan Čikoš, DrSc. , cikos@saske.sk

Preimplantačné embryo cicavcov (t.j embryo v období od oplodnenia vajíčka po implantáciu blastocysty do maternice) je schopné dokončiť svoj vývin do štádia blastocysty relatívne autonómnym spôsobom a v in vitro podmienkach v pomerne jednoduchých kultivačných médiách. Najnovšie poznatky však ukazujú, že narušené materské prostredie významne ovplyvňuje vývinový potenciál oocytov, kvalitu preimlantačných embryí,  úspešnosť implantácie a môže byť príčinou neúspešnej gravidity tak u ľudí ako aj u zvierat. Naviac, v súlade s hypotézou DOHaD (Developmental Origin Health and Diseases), poruchy v skorom embryonálnom vývine môžu mať aj dlhodobé následky prejavujúce sa na zdravotnom stave v dospelosti. Experimenty budú uskutočňované prevažne na modeli laboratórnej myši, pričom budú využité in vivo aj in vitro prístupy, vrátane modelu myšacích embryonálnych kmeňových buniek. Analýza bunkových receptorov, aktivovaných signálnych dráh a fyziologických reakcií skorých embryonálnych buniek bude vykonávaná pomocou moderných biochemických metód, techník molekulárnej biológie a využité budú aj morfologické metódy.

Bakteriocíny a ich využitie na redukciu multirezistentnej mikrobioty v chove zvierat, školiteľ MVDr. Monika Pogány Simonová, PhD., simonova@saske.sk

Téma dizertačnej práce zahŕňa izoláciu, identifikáciu a charakterizáciu  multirezistentnej Gram-pozitívnej a Gram-negatívnej mikrobioty, prioritne  baktérií z rodu Staphylococcus a z čeľade Enterobacteriacae z rôznych druhov zvierat. Testované budú i ďalšie vlastnosti na zhodnotenie patogenity kmeňov ako sú faktory virulencie, formovanie biofilmu či enzýmová aktivita. Na in vitro testovanie sa použijú mikrobiologické, analytické a molekulárne metódy (PCR na detegovanie génov faktorov virulencie, génov pre tvorbu biofilmu a produkciu bakteriocínov).
In vitro testovanie antimikrobiálneho a antibiofilmového účinku bakteriocínov, testovaných a charakterizovaných na CBv SAV,v.vi. ÚFHZ (Košice) na potlačenie tejto nežiaducej,  multirezistentnej mikrobioty ako aj ich aplikácia  u zvierat v rámci modelového experimentu (myši, králiky) rozšíri základné informácie o antimikrobiálnom spektre týchto bioaktívnych látok v laboratórnych podmienkach, ale aj o ich priamom účinku v organizme zvierat (mikrobiologický status, imunologické, biochemické a fyziologické parametre).

Využitie alternatívnych zdrojov zinku vo výžive a ich vplyv na vybrané fyziologické procesy zvierat (The use of alternative zinc sources in nutrition and their effect on selected physiological processes of animals), školiteľ RNDr. Klaudia Čobanová, PhD., boldik@saske.sk

Forma zinku používaného ako kŕmne aditívum vo výžive zvierat je jedným z faktorom, ktorý môže významne ovplyvniť jeho biovyužiteľnosť v organizme. Jedným zo súčasných trendov vo výžive hospodárskych zvierat je využívanie minerálnych nanočastíc a organických komplexov ako zdroja stopových prvkov. Tieto alternatívne minerálne zdroje sa považujú vďaka svojim vlastnostiam pre organizmus zvierat biovyužiteľnejšie a lepšie absorbovateľné v porovnaní s tradične používanými anorganickými zdrojmi. To umožňuje znížiť súčasné potreby minerálnych aditív v diétach hospodárskych zvierat a zároveň minimalizovať ich vylučovanie. Dizertačná práca bude zameraná na hodnotenie biovyužiteľnosti zinku u hospodárskych zvierat (ovce, hydina) sledovaním jeho intestinálnej absorpcie a tkanivovej depozície, ako aj stanovením aktivity metaloenzýmov a obsahu metaloproteínov v tkanivách zvierat. Zároveň sa bude sledovať antioxidačná odpoveď zvierat na príjem rôznych nanočastíc zinku a taktiež sa bude hodnotiť aj kvalita produktov živočíšneho pôvodu.