Ponuka nových tém doktorandského štúdia

Akadamický rok 2023/2024

PF UPJŠ v Košiciach

Študijný odbor: Biológia, študijný program: Fyziológia živočíchov

  • Využitie alternatívnych zdrojov zinku vo výžive a ich vplyv na vybrané fyziologické procesy zvierat (The use of alternative zinc sources in nutrition and their effect on selected physiological processes of animals), školiteľ RNDr. Klaudia Čobanová, PhD.

UVLF v Košiciach

Študijný odbor: Veterinárna morfológia a fyziológia

  • Vychytávanie zinku mikroflórou gastrointestinálneho traktu (Zinc uptake by the microflora of the gastrointestinal tract), školiteľka RNDr. Dobroslava Bujňáková, PhD.
  • Využitie alternatívnych zdrojov zinku vo výžive a ich vplyv na vybrané fyziologické procesy zvierat (The use of alternative zinc sources in nutrition and their effect on selected physiological processes of animals), školiteľka RNDr. Klaudia Čobanová, PhD.
  • Zdravie kože koní v súvislosti s jej mikrobiálnym osídlením (Skin health in horses in relation to its microbial colonization), školiteľka MVDr. Viola Strompfová, DrSc.

Anotácie k jednotlivým témam:

Vychytávanie zinku mikroflórou gastrointestinálneho traktu (Zinc uptake by the microflora of the gastrointestinal tract), školiteľka RNDr. Dobroslava Bujňáková, PhD.

Zinok je hneď po železe druhý najdôležitejší esenciálny stopový prvok pre všetky živé organizmy, vrátane baktérií. Zohráva dôležitú úlohu pri imunitných reakciách hostiteľa, ale aj pri regulácii mikrobiálnej virulencie. Zvieratá, ale aj mikróby, ho nemôžu prirodzene produkovať, a tak stratégie na jeho zaobstaranie a využívanie sú životne dôležité pre ich prežitie a vývoj. Hladiny zinku sú v mikromolárnom rozsahu a jeho biologická dostupnosť je obmedzená, pretože je viazaný na bielkoviny. Podobne ako v prípade železa, hostitelia sekvestrujú zinok systematicky a lokálne v snahe zamedziť jeho dostupnosť nežiaducej mikroflóre, tzv. nutričná imunita. Hoci je zinok nevyhnutný, jeho nadbytok je pre bunku toxický. Bakteriálne bunky tak potrebujú dosiahnuť krehkú rovnováhu medzi zabezpečením dostatočných koncentrácií zinku a zároveň zabrániť jeho toxickým účinkom. V baktériách je homeostáza zinku sprostredkovaná predovšetkým sieťou prítokových (uptake) a odtokových (efflux) púmp zinku. Hlavným cieľom dizertačnej práce bude študovať molekulárne mechanizmy interakcií gastrointestinálnej mikrobioty a zinku prostredníctvom týchto transportných systémov. Ďalším cieľom bude sledovať vzťah medzi vychytávaním zinku, antibiotickou rezistenciou a faktormi virulencie, vrátane tvorby biofilmu a quorum sensing.

Využitie alternatívnych zdrojov zinku vo výžive a ich vplyv na vybrané fyziologické procesy zvierat (The use of alternative zinc sources in nutrition and their effect on selected physiological processes of animals), školiteľ RNDr. Klaudia Čobanová, PhD.

Forma zinku používaného ako kŕmne aditívum vo výžive zvierat je jedným z faktorom, ktorý môže významne ovplyvniť jeho biovyužiteľnosť v organizme. Jedným zo súčasných trendov vo výžive hospodárskych zvierat je využívanie minerálnych nanočastíc a organických komplexov ako zdroja stopových prvkov. Tieto alternatívne minerálne zdroje sa považujú vďaka svojim vlastnostiam pre organizmus zvierat biovyužiteľnejšie a lepšie absorbovateľné v porovnaní s tradične používanými anorganickými zdrojmi. To umožňuje znížiť súčasné potreby minerálnych aditív v diétach hospodárskych zvierat a zároveň minimalizovať ich vylučovanie. Dizertačná práca bude zameraná na hodnotenie biovyužiteľnosti zinku u hospodárskych zvierat (ovce, hydina) sledovaním jeho intestinálnej absorpcie a tkanivovej depozície, ako aj stanovením aktivity metaloenzýmov a obsahu metaloproteínov v tkanivách zvierat. Zároveň sa bude sledovať antioxidačná odpoveď zvierat na príjem rôznych nanočastíc zinku a taktiež sa bude hodnotiť aj kvalita produktov živočíšneho pôvodu.

Zdravie kože koní v súvislosti s jej mikrobiálnym osídlením (Skin health in horses in relation to its microbial colonization), školiteľka MVDr. Viola Strompfová, DrSc.

Ostatné štatistiky z našich regiónov poukazujú na frekventovaný výskyt kožných ochorení u koní, ktoré dosahujú takmer 7 % jedincov v celkovej populácii koní, aj v dôsledku vysokej expozície kože environmentálnym podmienkam, ktoré môžu narušiť citlivú rovnováhu komplexu spoločenstva mikroorganizmov osídľujúcich tento plochou najväčší orgán. Akékoľvek zmeny v populácii komenzálnych mikroorganizmov sú asociované s fyziologickými zmenami aké nastávajú počas rôznych dermatologických ochorení či počas starnutia, ako u ľudí, tak koní či iných stavovcov. Zámerom práce bude sledovanie taxonomického zloženia mikrobioty za fyziologických a patologických podmienok, ako aj jej in vitro vlastností, ktoré boli doposiaľ na okraji vedeckého záujmu. Súčasťou práce bude hľadanie vhodných stratégií optimalizácie/stabilizácie bakteriálneho osídlenia kože pre zachovanie fyziologických funkcií kože.