Kontrola integrity DNA
Alexandra Mayer, Vladimír Baran
APVV-0237-10
Pokračujúca spolupráca s Ústavom živočišné biologie a genetiky AV ČR, Liběchov (Česká rep) bola zameraná štúdie procesov kontrolujúcich integritu molekuly DNA. Publikované výsledky ukázali, že v priebehu zrenia samičích pohlavných buniek je nukleárny proteín MRE11 dôležitejší pri rozpoznávaní poškodenia molekuly DNA ako ATM kináza. Tiež sa potvrdilo, že tento endonukleárny proteín (MRE11) je veľmi dôležitý pre následné udržanie integrity chromozómov v priebehu celého zrenia oocytu.
MAYER, Alexandra – BARAN, Vladimír – SAKAKIBARA, Yogo – BRZÁKOVÁ, A. – MOTLIK, J. – KITAJIMA, T. – SCHULTZ, R.M. – ŠOLC, Peter. DNA damage response during mouse oocyte maturation. In Cell Cycle, 2016, vol. 15, no. 4, p. 546-558. (2015: 3.952 – IF, Q2 – JCR, 2.259 – SJR, Q1 – SJR, karentované – CCC). (2016 – Current Contents). ISSN 1538-4101.
Mangán vo výžive zvierat
Ľubomíra Grešáková, Katarína Venglovská, Klaudia Čobanová
APVV-0667-12, VEGA 2/0045/12
V snahe zvyšovania úžitkovosti hospodárskych zvierat je obohacovanie krmív stopovými prvkami často vyššie ako sú požiadavky zvierat. Lepšia biovyužiteľnosť Mn z jeho organických foriem by mohla zvýšiť jeho depozíciu v tkanivách zvierat. 4-mesačné obohacovanie krmiva oviec mangánovým chelátom glycínu, ako organickým zdrojom Mn a anorganickým MnSO4 do jeho max. povolenej koncentrácie v EÚ (150 mg Mn/kg) zvýšilo jeho koncentrácie v plazme a pečeni oviec. Rovnako sa zvýšila aj aktivita antioxidačného enzýmu MnSOD a arginázy v pečeni oviec. Tieto parametre odrážajú množstvo prijatého Mn krmivom, bez rozdielu od jeho prijímanej formy. Vyššie koncentrácie Mn v obličkách oviec prijímajúcich krmivo obohatené o organický chelát glycínu poukazujú na odlišnosti v distribúciu Mn medzi jeho zdrojmi. Keďže aktivita enzýmov a obsah Mn, Zn a Cu v ostatných tkanivách oviec nebol zmenený môžeme konštatovať, že nie rozdiel medzi týmito zlúčeninami Mn používaných ako aditíva vo výžive zvierat. Naše výsledky však ukázali, že obohacovanie krmiva oviec Mn v týchto dávkach, môže spôsobiť pokles hladiny Cu v plazme oviec, čo je zrejme spôsobené zvýšenou akumuláciou Cu v pečeni.
GREŠÁKOVÁ, Ľubomíra – VENGLOVSKÁ, Katarína – ČOBANOVÁ, Klaudia. Dietary manganese source does not affect Mn, Zn and Cu tissue deposition and the activity of manganese-containing enzymes in lambs. In Journal of Trace Elements in Medicine and Biology, 2016, vol. 38, special iss. SI, p. 138-143. (2015: 2.550 – IF, Q3 – JCR, 0.639 – SJR, Q2 – SJR, karentované – CCC). (2016 – Current Contents). ISSN 0946-672X.
Neznáme baktérie z extrémneho prostredia skládky hnedého kalu pri Žiari nad Hronom
Stramanová Zuzana, Peter Javorský, Peter Pristaš
ITMS 26220120001
Hnedý kal je odpadový produkt z výroby hliníka Bayerovým procesom. V dôsledku rozsiahleho využitia hydroxidu sodného v tomto procese, je skládka hnedého kalu a drenážna voda skládky hnedého kalu pri Žiari nad Hronom jednou z najväčších ekologických záťaží na Slovensku. Drenážna voda skládky ma pH vyššie ako 13 a má vysoký obsah rozpustených solí a ťažkých kovov. Napriek extrémnym podmienkam pre život sme v drenážnej vode skládky hnedého kalu kultivačnými metódami detegovali relatívne variabilnú bakteriálnu populáciu s početnosťou 80 KTJ/ml. Alkalotolerantné heterotrofné izoláty sme identifikovali kombináciou MALDI-TOF a 16S rDNA analýzy. Dominantnými druhmi v drenážnej vode sú aktinobaktérie (Microbacterium spp. a Micrococcus spp.) a gram-pozitívne baktérie s nízkym obsahom G+C párov (Bacillus spp.). Len dva izoláty, identifikované ako Brevundimonas spp., patrili ku gram-negatívnym baktériam. Fylogenetické a biochemické analýzy naznačujú, že približne polovica zo získaných izolátov sú zástupcovia nových bakteriálnych druhov. Skládka hnedého kalu je tak zaujímavým zdrojom bakteriálnych taxónov použiteľných v biotechnologických a bioremediačných precesoch.
STRAMOVÁ, Zuzana – REMENÁR, Matej – JAVORSKÝ, Peter – PRISTAŠ, Peter. Heterotrophic microflora of highly alkaline (pH13) brown mud disposal site drainage water near Ziar nad Hronom (Banska Bystrica region, Slovakia). In Environmental science and pollution research, 2016, vol. 23, no. 5, p. 4199-4206. (2015: 2.760 – IF, Q2 – JCR, 0.906 – SJR, Q1 – SJR, karentované – CCC). (2016 – Current Contents). ISSN 0944-1344.