Od roku 2018 sú významné vedecké výsledky uverejňované na stránke Centra biovied SAV v. v. i.
Vystavenie neonikotinoidným insekticídom vyvoláva embryotoxicitu u myší a králikov
Janka Babeľová, Zuzana Šefčíková, Štefan Čikoš, Alexandra Špirková, Veronika Kovaříková, Juraj Koppel, Dušan Fabian
Insekticídy sú látky používané pri hubení článkonožcov poškodzujúcich kultúrne plodiny alebo prenášajúcich rôzne ochorenia. Takisto sa využívajú pri prevencii a terapii ektoparazitárnych ochorení u hospodárskych a domácich zvierat. Neonikotinoidy sú predstaviteľmi jednej z najnovších tried insekticídov. Pôsobia ako agonisti nikotín-acetylcholínových receptorov centrálnej nervovej sústavy hmyzu a sú charakteristické nízkou špecifickosťou pre cicavčie nikotín-acetylcholínové receptory. Vyšetrovali sme potenciálny toxický vplyv neonikotinoidov (thiacloprid, acetamiprid, thiamethoxam a clothianidin) ako aj súvisiacich komerčných prípravkov Calypso 480SC (zmes thiaclopridu), Mospilan 20SP (zmes acetamipridu) and Agita 10WG (zmes thiamethoxamu) na vývinové schopnosti a kvalitu preimplantačných embryí. Počas in vitro testov sme 2-bunkové štádia myšacích embryí kultivovali v prítomnosti rôznych koncentrácií aktívnych látok alebo komerčných prípravkov neonikotinoidov. Stereomikroskopickým vyšetrením sme zistili, že neonikotinoidy v najvyššej koncentrácii (100 µM) negatívne ovplyvnili vývin embryí (P<0,001). Analýza založená na flourescenčnom farbení odhalila, že získané blastocysty obsahovali menší počet blastomér a vykazovali zvýšenú incidenciu mŕtvych buniek. Thiacloprid a acetamiprid znížili kvalitu blastocýst už pri koncentrácii 10 µM. Zo všetkých testovaných produktov len CALYPSO 480SC obsahujúci 10 µM thiaclopridu vykazoval škodlivý vplyv na kvalitu embryí. Negatívny efekt thiaclopridu bol zaznamenaný aj v experimente s králikmi. In vivo test ukázal, že blastocysty získané zo samíc myší, ktorým bol podávaný thiacloprid, disponujú nižšími počtami blastocýst v porovnaní s kontrolami. Napriek deklarovanej nízkej toxicite pre cicavčie bunky a orgány, výsledky našej štúdie jasne demonštrovali, že neonikotinoidy môžu negatívne ovplyvniť embryonálne bunky. Citlivosť embryonálnych buniek voči neonikotinoidom klesá v nasledujúcom poradí: thiacloprid > acetamiprid, thiomethoxam > clothianidin. Tiacloprid zhoršil vývin a kvalitu myších a králičích preimplantačných embryí a vykazoval embryotoxicitu aj pri akútnej referenčnej dávke.
BABEĽOVÁ, Janka – ŠEFČÍKOVÁ, Zuzana – ČIKOŠ, Štefan – ŠPIRKOVÁ, Alexandra – KOVAŘÍKOVÁ, Veronika – KOPPEL, Juraj – MAKAREVICH, A.V. – CHRENEK, P. – FABIAN, Dušan. Exposure to neonicotinoid insecticides induces embryotoxicity in mice and rabbits. In Toxicology, 2017, 392C, p. 71-80. (3.582 – IF2016). (2017 – Current Contents). ISSN 0300-483X, ADCA01).
Citlivosť termofilných Campylobacter spp. z rôznych druhov hydiny na enterocíny
Jana Ščerbová, Andrea Lauková
VEGA 2/0004/14, VEGA 2/0006/17
Kampylobaktery predstavujú baktérie ohrozujúce najmä chovy hydiny, hoci boli izolované z rôznych živočíchov. V chove sa môžu šíriť veľmi rýchlo tzv. fekálno-orálnou cestou. Hydina najmä brojlerové kurčatá, ale aj ostatné druhy predstavujú potravinové zvieratá teda určené na priamu konzumáciu (brojlery) alebo na konzumáciu produktov z nich. Preto prvoradým cieľom chovateľov je udržať zdravý chov s čím súvisí zdravá potravina, čo je zase hlavný záujem spotrebiteľov. Veľmi sľubnou stratégiou na zredukovanie výskytu kampylobakterov či kampylobakterióz u hydiny sa javí byť aplikácia probiotických baktérií a/alebo ich bakteriocínov. Vyšetrené boli vzorky trusu (102) od rôznej hydiny (237) zahŕňajúc brojlerové kurčatá, nosnice, pštrosy a kačky. Na základe identifikácie pomocou Maldi-Tof hmotnostnej spektrometrie bolo 23 izolátov taxonomicky zaradených ku druhom Campylobacter jejuni (19) a C. coli (4). Ich identifikácia bola potvrdená aj genotypizáciou pomocou primérov a PCR. Identifikované kmene boli prevažne rezistentné na antibiotiká, avšak vykazovali citlivosť ku enterocínom teda boli inhibované aspoň jedným enterocínom (enterocíny produkované enterokokmi, charakterizované na našom pracovisku) z 9 použitých s výnimkou kmeňa C. coli Kc1, SZ3 a C. jejuni 1/D. Najúčinnejší bol dvojpeptidový enterocín A (P) (produkovaný kmeňom E. faecium EK13=CCM7419), ku ktorému bolo citlivých až 52% testovaných kampylobakterov. Naviac ako už bolo zistené v predchádzajúcej práci produkčný kmeň enterocinu M-Enterococcus faecium AL41 redukoval počty Campylobacter spp. u kurčiat infikovaných s kmeňom C. jejuni CCM6191; zistilo sa, že môže modulovať TLR expresiu a modifikovať aktiváciu MIF, IFN-beta, MD-2 a CD14 molekúl v céku kurčiat infikovaných C. jejuni CCM6191. Získané výsledky sú sľubným základom pre budúce aplikačné využitie enterocínov alebo ich produkčných kmeňov.
ŠČERBOVÁ, Jana – LAUKOVÁ, Andrea. Sensitivity to enterocins of Thermophilic Campylobacter spp. from different poultry species. In Foodborne pathogens and disease, 2016, vol. 13, no. 12, p. 668-673. (2.270 – IF2015). (2016 – Current Contents). ISSN 1535-3141.
Využiteľnosť bachorovej tekutiny zo zabitého hovädzieho dobytka pri štúdiu rozdielov v metánových emisiách medzi rôznymi plemenami zvierat
Jana Pisarčíková
METHAGENE
V rámci spolupráce na medzinárodnom projekte METHAGENE, ktorý je zameraný na chov prežúvavcov s nižším zaťažením životného prostredia sa uskutočnili experimenty na Ústave poľnohospodárskych vied (ETH Zürich, Švajčiarsko) zamerané na využiteľnosť bachorovej tekutiny zo zabitého hovädzieho dobytka pri štúdiu rozdielov v metánových emisiách medzi rôznymi plemenami zvierat. Publikované výsledky ukázali rozdiely v produkcii metánu pri hovädzom dobytku mliečneho a mäsového plemena. Využitie bachorovej tekutiny je zaujímavé pri štúdiu vekovej závislosti tvorby metánu v bachore. Pre praktické využitie výsledkov sú nevyhnutné informácie z databáz na bitúnku, poľnohospodárska farma a diéta zvierat. Bachorová tekutina zo zabitých zvierat môže byť užitočná na skúmanie rozdielov v emisiách metánu z rôznych plemien dobytka.
WANG, S. – PISARČÍKOVÁ, Jana – KREUZER, M. – SCHWARM, A. Utility of an in vitro test with rumen fluid from slaughtered cattle for capturing variation in methane emission potential between cattle types and with age. In Canadian Journal of Animal Science, 2017: . (0.827-IF2016). ISSN 0008-3984, ADCA23)