Projekty

Medzinárodné

BETTER – Zvýšenie biosekurity v živočíšnej produkcii zvyšovaním povedomia a metód biokontroly pre redukciu rizík vzniku a šírenia infekčných ochorení.
Biosecurity enhanced through training evaluation and raising awareness
Program:	COST
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Lauková Andrea, CSc.
Anotácia:	Biokontrola v chovoch je veľmi dôležitá, aby sa zabránilo alebo predchádzalo šíreniu patogénov a následne, aby sa ochránilo zdravie hospodárskych zvierat. Zdravšie zvieratá zabezpečené dobrým welfare a stabilitou v živočíšnej produkcii znamená menej používania antibiotík. Napriek mnohým výhodám, je biosekurita limitovaná niektorými faktormi, ako napr. nepostačujúce vedomosti ako vylepšiť biokontrolu, rôznorodosť metód pre zhodnocovanie a meranie biontroly a ich nákladnosť, nízke % informovaných pracovníkov v danej oblasti. Preto cieľom projektu bude zmapovať ako v súčasnosti biokontrola prebieha a pokúsi sa o implementovanie efektívnejších postupov. Taktiež sa budú porovnávať existujúce metódy na meranie biosekurity v rôznych krajinách. Odporučia sa adekvátne merania pre biosekuritu a postupy v živočíšnej produkcii.
Doba trvania:	21.10.2021 – 20.10.2025

EpiLipidNET – Paneurópska sieť pre lipidomiku a epilipidomiku
Pan-European Network in Lipidomics and Epilipidomics
Program:	COST
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Balážová Mária, PhD.
Web stránka projektu:	https://www.cost.eu/actions/CA19105/#tabs|Name:overview
Doba trvania:	13.10.2020 – 12.10.2024

Molekulárne a fyziologické vlastnosti proteínov včelej materskej kašičky
Molecular and physiological properties of honeybee royal jelly proteins
Program:	Bilaterálne – iné
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Bíliková Katarína, PhD.
Anotácia:	Štúdium fyziologicky aktívnych proteínov a peptidov včelích produktov, predovšetkým včelej materskej kašičky a medu, s cieľom aplikácie výsledkov výskumu v humannej medicíne a výžive
Doba trvania:	1.4.2021 – 31.3.2024

Aplikácia tymolu ako kŕmneho aditiva vo výžive králikov.
Application of thymol as feed additive in rabbit nutrition.
Program:	Mobility
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Plachá Iveta, PhD
Anotácia:	Fytogénne kŕmne aditiva sú schopné pozitívne ovplyvňovať využitelnosť a absorpciu živín a redukciu patogénnych mikroorganizmov v tráviacom trakte. Ich pozitívne účinky sa pripisujú najmä ich bioaktívnym molekulám (karvakrol, tymol, cineol, linalool). Za silné antioxidačné vlastnosti tymolu je zodpovedná hlavne jeho fenolická OH skupina. Jeho antimikrobialne účinky už boli popísané v mnohých štúdiach a jeho benefitom vo výžive zvierat je zamedzenie vzniku antibiotickej rezistencie na farmách. Hlavným problémom pri aplikácii rastlinných zložiek je ich zlá dostupnosť v cieľových orgánoch a tkanivách s čím úzko súvisí ich nedostatečný efekt. Z tohto dôvodu je naša štúdia zameraná na sledovanie procesov absorpcie a depozície tymolu v živočíšnom organizme, čo nám pomôže navrhnúť vhodnú dávku s pozitívnym vplyvom na zdravie zvierat s dôrazom na produkciu bezpečných potravín.
Doba trvania:	1.1.2021 – 31.12.2022

BACFOOD – Bakteriocíny a ich prospešnosť pri redukcii nežiaducich, biofilm-produkujúcich baktérií z potravín a z prostredia ich výroby
Bacteriocins and their benefits in reduction of spoilage, biofilm-producing bacteria from food products and food industry environment
Program:	Bilaterálne – iné
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Lauková Andrea, CSc.
Anotácia:	Bezpečnosť potravín, ale aj hygiena a bezpečnosť prostredia, v ktorom sú potraviny produkované je prvoradým zámerom nielen producentov potravín, ale aj ich konzumentov.Najviac sú v pozornosti potraviny mliekarenského a mäsového priemyslu. Napriek dodržiavaniu všetkých zásad správnej praxe (ISO, HACCP), môže v reťazci od výrobcu po spotrebiteľa dochádzať ku prípadnej kontaminácii, a tým aj k zníženiu kvality produktov. V súčasnosti sú veľkým problémom biofilm-produkujúce baktérie, ktoré práve tým, že sú v biofilme chránené sa stávajú odolnejšími. Pokiaľ teda ide o nežiaduce biofilm-produkujúce baktérie, môžu spôsobiť nižšiu kvalitu produktu.Predkladaný projekt preto bude riešiť využitie bakteriocínov (antimikrobiálnych substancií produkovaných niektorými baktériami) a ich prospešnosť pri redukcii nežiaducich biofilm-produkujúcich baktérií z potravín a prostredia ich výroby.
Doba trvania:	1.1.2019 – 31.12.2022

Prospešnosť aplikácie bakteriocínov v diéte koní
Benefits of bacteriocins application in horse diet
Program:	Medziakademická dohoda (MAD)
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Lauková Andrea, CSc.
Anotácia:	Cieľom projektu je štúdium prospešného účinku enterocínov u koní na SK a v Poľsku. Naturálne substancie (Slov. partner) budú využité na udržanie dobrej kondície u koní. Študované budú mikrobiota, hematológia, biochémia, fagocytárna aktivita a enzymatický/metabolický profil. V rámci možností sa pokúsime aj o izolovanie antimikrobiálnej substancie z produkčného kmeňa izolované zo vzorky faeces z koňa. V oblasti mikrobioty koní existujú len limitované informácie a vlastne aj ohľadom využitia bakteriocínov pre optimalizáciu fyziol. parametrov. in those animals. Výsledky budú jednak prínosom ku vedomostiam o mikrobiote koní ako aj prínosom ku podpore ich kondície. Najmä využite ngs metód pri mikrobiote umožní popísania mikrobioty od fyla až po spécie.
Doba trvania:	1.1.2019 – 31.12.2022

Štúdium membránových proteínov asociovaných s extracelulárnymi vezikulami v reprodukčnom trakte cicavcov
Study of membrane proteins associated with extracellular vesicles in the mammalian reproductive tract
Program:	Mobility
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Michalková Katarína, PhD.
Anotácia:	Cieľom projektu je štúdium membránových proteínov (tetraspanínov, integrínov a iných) asociovaných s extracelulárnymi vezikulami samčieho a samičieho reprodukčného traktu a objasnenie ich možných funkcií u ošípanej a hovädzieho dobytka.
Doba trvania:	1.1.2021 – 31.12.2022

Väzobné vlastnosti a úloha vybraných kvasinkových a ľudských proteínov prenášajúcich lipidy
Binding properties and function of selected yeast and human lipid transfer proteins
Program:	Mobility
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Griač Peter, CSc.
Anotácia:	Táto spolupráca je zameraná na lepšie pochopenie úlohy proteínov prenášajúcich lipidy (LTPs) vo fyziológii eukaryotických buniek. LTPs sú známe ako dôležité komponenty homeostázy lipidov, bunkovej signalizácie a dynamiky membrán. S využitím komplementárnych znalostí a experimentálnych metodík našich dvoch laboratórií sa zameriame na štúdium proteínov prenášajúcich fosfatidylinozitol (PITPs) u modelového eukaryotického organizmu, kvasinky Saccharomyces cerevisiae. S pomocou spolupracujúceho laboratória plánujeme rozšíriť náš výskum na ľudské PITPs, konkrétne na proteín SEC14L1, ktorého zvýšená aktivita bola zistená v bunkách rakoviny prsníka a prostaty. Predložený plán spolupráce prehĺbi a zintenzívni naše už existujúce kontakty, ktoré doteraz viedli k dvom spoločným publikáciám. Dôležitým aspektom spolupráce bude implementácia metód vyvinutých v britskom laboratóriu u nás v Bratislave. Veríme, že pomocou spolupráce s významným svetovým pracoviskom sa zvýši naša šanca uspieť pri aplikácii o medzinárodné granty.
Doba trvania:	1.1.2021 – 31.12.2022

Nové diagnostické a terapeutické nástroje v liečbe mnoholiekovej rezistencie nádorov
New diagnostic and therapeutic tools against multidrug resistant tumors
Program:	COST
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Messingerová Lucia , PhD.
Doba trvania:	11.9.2018 – 10.9.2022

Národné

2/0057/22 – Inteligentná hĺbková mozgová stimulácia ako inovatívna stratégia pre liečbu mozgových porúch
Smart deep brain stimulation as a treatment strategy in treatment-resistant depression
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	MMedSc Dremencov Eliyahu, DrSc
Anotácia:	Narušená spojitosť medzi rôznymi oblasťami mozgu vedie k patofyziológií činnosti mozgu a viacerým mozgovým porúchám. Existujú indikácie, že narušená spojitosť medzi prefrontálnou kôrou a ventrálnym palidom sa podieľajú na vzniku depresie. Inteligentná hĺbková mozgová simulácia založená na kombinácií detekcie neuronálnej aktivity v prefrontálnom kortexe v reálnom čase a následnej stimulácie ventrálnej tegmentálnej oblasti môže byť teda účinná pri liečbe depresie. Naším cieľom je preskúmať kortiko-tegmentálnu konektivitu a otestovať antidepresívnu účinnosť inteligentnej hĺbkovej stimulácie mozgu na zvieracom modeli.
Doba trvania:	1.1.2022 – 31.12.2025

Nano-Neuro-Plast – Aktivácia VGF/BDNF/TrkB dráhy syntetickou mRNA zapúzdrenou v polyplexových nanočasticiach: účinky na nervovú excitabilitu, neuroplasticitu a správanie zvierat
Activation of the VGF/BDNF/TrkB pathway by synthetic mRNA encapsulated in polyplex nanoparticles: effects on neural excitability, neuroplasticity and animal behavior
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	MMedSc Dremencov Eliyahu, DrSc
Anotácia:	Neuroplasticita je schopnosť centrálneho nervového systému (CNS) sa meniť a prispôsobovať požiadavkám okolia za účelom vytvorenia vhodných adaptívnych odpovedí. Tento zložitý proces sa dosahuje reorganizáciou CNS na štruktúrnej a/alebo funkčnej úrovni. Neuroplasticita je nevyhnutná pre normálnu činnosť CNS. Pri viacerých porucházh CNS, napr. pri depresívnej poruche a pri schozofrénii, nastáva zníženie plasticity mozgu. Neurotrofické rastové faktory ako napr. mozgový neurotrofický rastový faktor (BDNF), VGF a fibroblastový rastový faktor 2 (FGF2) hrajú kľúčovú úlohu v neuroplasticite. Cieľom predloženého projektu je využitie originálneho prístupu, ktorý umožní skúmať účinky neinvazívneho doručenia exogénnej mediátorovej RNA (mRNA) kódujôcej tieto faktory do CNS na neuronálnu excitabilitu, plasticitu a správanie zvierat. Fluorescenčne značená mRNA bude zapúzdrená v polyplexových nanomicelách a aplikovaná intranazálne. Inkorporácia mRNA v štruktúrach CNS bude sledovaná STED mikroskopiou. Budeme skúmať účinky exogénnej mRNA kodujúcej rastové faktory na neuronálnu excitabilitu použitím in vitro a in vivo elektrofyziológie, na neurogenézu použitím použitím značkovačov bunkového delenia a imunohistochemického farbenia a dendrito- a synaptogenéza bude sledovaná elektrónovou mikroskopiou. Zmeny v množstve endogénnej mRNA a expresii proteínov sa preskúmajú použitím real-time PCR a Western blotovaním. Na monitorovanie zmien vo Ca2+ signalizácii sa použije metóda planárnych lipidových membrán. Zmeny v správaní zvierat (kognitívne schopnosti, sociálna interakcia, úzkostné správanie) budú posúdené použitím príslušných behaviorálnych testov. Očakávame, že polyplexné nanomicely, ktoré nadizajnujeme, dopravia zvolenú mRNA kodujúcu neurotrofické faktory do hlbokých mozgových štruktúr a následne vyvolajú pro-neuroplastické, pro-kognitívne a anxiolytické účinky. Tento neinvazívny spôsob doručenia terapeutickej mRNA do mozgu by mohol byť v budúcnosti využitý v moderných stratégiách.
Doba trvania:	1.7.2021 – 30.6.2025

GLYCO4BIO – Biočipové systémy na cielenú glykánovú analýzu biomarkerov pre biomedicínske a biotechnologické aplikácie
Biochip systems for targeted glycan analysis of biomarkers for biomedical and biotechnological applications
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Sulová Zdena, DrSc.
Anotácia:	Projekt GLYCO4BIO je zameraný na výskum a vývoj analytických systémov založených na microarray biočipochumožňujúcich cielené a vysokovýkonné glykoprofilovanie, a na ich použitie v biomedicíne a biotechnológii. Jednása o interdisciplinárny výskum s vysokou mierou inovatívnosti, najmä v oblasti konštrukcie a aplikácií originálnychbiočipových zariadení na microarray platforme. Budú vyvíjané, overované a validované nové systémy pre analýzuglykánových štruktúr v rôznych typoch biologických vzoriek, ako vysokovýkonný mikrofluidický reflektometrickýlabel-free microarray systém, a on-chip glykoprofilačná platforma kombinujúca microarray a MS techniky.Predpokladaný prínos projektu je najmä vo vývoji inovatívnych biočipových systémov pre cielenéglykorozpoznávanie na báze moderných technológií pre využitie v biomedicíne, biotechnológii, pri štúdiubiointerakcií a pri analýze a skríningu biomarkerov. Systémy budú aplikované napríklad pri výskume a detekciibiomarkerov kongenitálnych porúch glykozylácie (CDG), rakoviny, tehotenskej cukrovky, v onkologickom výskume,ako aj pri vývoji a testovaní vlastností terapeutických proteínov. Vyvíjané biočipové systémy svojou výkonnosťouvýrazne prevyšujú tradičné techniky a majú vysoký potenciál pre ich transláciu do klinickej analýzy. Očakávanévýsledky projektu prinesú zlepšenie a rozšírenie možností diagnostiky a terapie a významný prínos sa predpokladáaj v rozšírení poznatkov na poli biomedicínskeho výskumu, glykoproteomiky a v biotechnológii.
Doba trvania:	1.7.2021 – 30.6.2025

RENASTHERA – Inovatívna antisense terapeutická platforma pre CKD – chronické ochorenie obličiek
Novel renal antisense therapy platform for CKD
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Poturnayová Alexandra, PhD.
Anotácia:	Chronické ochorenie obličiek (chronic kidney disease, CKD) známe svojím progresívnym charakterom vedúcim kukoncovému štádiu ochorenia obličiek (end-stage renal disease, ESRD) je ochorenie s vysokou mortalitou, ktorejpredchádzajú rapídne sa zhoršujúce závažné zdravotné komplikácie vedúce k významne zníženej kvalite života.Napriek výrazným pokrokom vo včasnej diagnostike CKD v posledných rokoch, súčasné CKD terapeutikánedokážu výrazne znížiť riziko renálnych a kardiovaskulárnych komorbidít u pacientov s CKD a ich úmrtnosťzostáva naďalej devastujúco vysoká. Tento žalostný fakt tak zvýrazňuje nielen urgentnú potrebu vývoja novýchliečiv, ale aj potrebu implementácie nových experimentálnych a klinických poznatkov do translačného procesu ichvývoja. V tomto kontexte ponúka navrhovaný projekt RENASTHERA nové terapeutické riešenie vedúce kspomaleniu alebo dokonca zastaveniu progresívneho zlyhania obličiek. Toto riešenie je založené na patentovanejmetóde inhibície nukleových kyselín. Za jedného z kľúčových hráčov v rozvoji CKD bol identifikovaný periostín,sekretovaný proteín s veľkosťou 90 kDa, ktorého cielená inhibícia účinne zastavila progresiu CKD v pilotnýchproof-of-principle štúdiách. Dizajn, syntéza a funkčná validácia RNA inhibítora špecificky navrhnutého vočiperiostínu je preto jasne definovaným cieľom navrhovaného RENASTHERA projektu.
Doba trvania:	1.8.2021 – 30.6.2025

NONBOVQUAL – Metóda pre hodnotenie mikrobiologickej kvality surového kozieho mlieka a aplikácia autochtónnych kyslomliečnych baktérií pri spracovaní nebovinných mliek
Evaluation method of raw goat milk microbiological quality and use of autochthonous lactic acid bacteria at non-bovine Milk processing
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Lauková Andrea, CSc.
Anotácia:	Predkladaný projekt má za cieľ zvýšiť kvalitu výrobkov vyrábaných z nebovinného mlieka (ovčie a kozie). Hodnota celkového počtu mikroorganizmov v nebovinných mliekach je základný legislatívny ukazovateľ ich kvality. V minulosti bola pre hodnotenie mikrobiologickej kvality surového ovčieho mlieka do praxe na Slovensku zavedená rýchla niekoľko minútová rutinná metóda na princípe laserovej prietokovej cytometrie, ktorá priniesla prospech pre producentov a spracovateľov ovčieho mlieka. Avšak pre zhodnotenie kvality surového kozieho mlieka sa stále používa zdĺhavá 72 hodinová určená kultivačná metóda. Preto cieľom projektu je vytvorenie pre Slovensko špecifického prepočítavacieho vzťahu výsledkov merania mikrobiologickej kvality surového kozieho mlieka metódou laserovej prietokovej cytometrie na jednotku KTJ/ml, v ktorých sú udávané legislatívne limity a zavedenie tejto metódy do praxe, ako akreditovanej a oficiálnej metódy. Na zlepšenie kvality mliečnych produktov z nebovinného mlieka sú dôležité nielen rýchle metódy, na základe ktorých je možné nekvalitné mlieko oddeliť, ale aj biologické (biotechnologické) spôsoby znižovania nežiadúcej mikrobioty počas samotného spracovania mlieka. Preto nadväzujúcim cieľom projektu je využitie autochtónnych prospešných a bakteriocíny produkujúcich kmeňov (antimikrobiálne pôsobiacich) kyslomliečnych baktérií pri výrobe produktov z nebovinného mlieka až po realizáciu takýchto postupov v mliekarenskej praxi.
Doba trvania:	1.7.2021 – 30.6.2025

IZOTIOVIVO – Molekulárne mechanizmy protinádorových vlastností trialkyl- /triarylcíničitých izotiokyanátov a karboxylátov, nových ligandov jadrových retinoidných X receptorov v karcinómoch mliečnej žľazy potkana a v ľudských nádorových bunkách prsníka
Molecular mechanisms of trialkyl-/triaryltin isothiocyanates\‘ and carboxylates\‘ antitumour properties – novel ligands of nuclear retinoid X receptors in rat mammary gland carcinomas and human tumour cell lines
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Šereš Mário, PhD.
Anotácia:	Organokovové zlúčeniny sú vďaka štrukturálnej diverzite používané v humánnej onkológii pri liečbe nádorovýchochorení. Triorganocíničité deriváty preukázali značné cytotoxické vlastnosti. Na bunkovej úrovni indukujú masívnubunkovú smrť v rôznych typoch bunkových kultúr už pri nízkych koncentráciách a sú schopné aktivovať procesyapoptotických dráh, pri čom zohrávajú úlohu viaceré molekulárne mechanizmy. Významným prielomom v poznaníbolo i naše nedávne experimentálne potvrdenie schopnosti molekúl triorganocíničitých zlúčenín viazať sa najadrové retinoidné X receptory, a tak prevziať funkciu potentných agonistov. Cieľom predkladaného projektu jesledovanie in vivo účinkov tributyl-/trifenylcíničitých izotiokyanátov v procese chemickej karcinogenézy mliečnejžľazy samíc potkana, ktoré sa opiera o naše súčasné výsledky in vitro experimentov. Zároveň sa predpokladávýskum dosiaľ nepreskúmaných protinádorových vlastností triorganocíničitých zlúčenín aktivujúcich heterodiméryRXR-RAR vrátane nových agonistov RXR na báze karboxylátov triorganocíničitých zlúčenín. Nasledovať budú invitro analýzy molekulárnych mechanizmov vedúcich k inhibícii rastu nádorových buniek alebo k indukcii apoptózy,a to v prítomnosti/neprítomnosti prirodzených ligandov RAR receptorov na ľudských nádorových bunkových líniáchprsníka: MCF-7 (neinvazívna, ER pozitívna), T47D (ER pozitívna), MDA-MB-231 (invazívna, „triple negative“) aMDA-MB-436 (invazívna, ER negatívna, PR negatívna). Plánujeme tiež získať nové údaje o možnej endokrinnejdisrupcii sledovaných látok na myšacej TM3 bunkovej línii a ľudskej COV434 bunkovej línii reprezentujúcichreprodukčný systém. Predpokladáme, že riešením predkladaného projektu sa získajú nové a originálne poznatky omechanizme účinku študovaných látok prostredníctvom ich väzby a aktivácie jadrových receptorov, ichtransaktivácie, ako aj „crosslink“ s ďalšími signálnymi dráhami, ktoré prispejú k vývoju nových liečebných možnostínádorových ochorení prsníka.
Doba trvania:	1.7.2021 – 30.6.2025

HiVaLip – Nekonvenčné kvasinky ako producenty lipidov s vysokou pridanou hodnotou
Nonconventional yeasts as producers of high value-added lipids
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Holič Roman, PhD.
Anotácia:	Okrem tradičnej pekárenskej kvasinky Saccharomyces cerevisiae existuje veľká skupina tzv. nekonvenčných kvasiniek, u ktorých sa vyvinuli špecifické adaptácie metabolizmu umožňujúce využívať pre rast široké spektrum substrátov. Významnú skupinu netradičných kvasiniek predstavujú tukotvorné kvasinky schopné akumulácie veľkého množstva lipidov. Vďaka špecifickému metabolizmu lipidov a schopnosti rásť na lacných odpadových substrátoch by viaceré druhy nekonvenčných kvasiniek mohli byť využívané ako producenty komerčne zaujímavých lipidov. Projekt sa zameriava na potenciálne využitie nekonvenčných kvasiniek pri produkcii dvoch lipidov s vysokou pridanou hodnotou – kyseliny punikovej a skvalénu. Kyselina puniková je polynenasýtená mastná kyselina, ktorá je hlavnou súčasťou oleja zo semien granátovníka. Skvalén je triterpenoid produkovaný u eukaryotov ako intermediát biosyntézy sterolov. Oba lipidy majú pozitívne účinky na ľudský organizmus, vďaka čomu majú vysoký potenciál v kozmetickom a farmaceutickom priemysle a ako prídavky do funkčných potravín a krmovín. V projekte bude skúmaný efekt heterológnej expresie génov z granátovníka na produkciu kyseliny punikovej v kvasinke Schizosaccharomyces pombe a v dvoch tukotvorných kvasinkách Rhodotorula (Rhodosporidium) toruloides a Yarrowia lipolytica. Pomocou metód metabolického inžinierstva bude v projekte tiež sledovaná možnosť zvýšenia akumulácie skvalénu u R. toruloides a Y. lipolytica. Dôležitým cieľom projektu je aj charakterizácia lipidového metabolizmu a produkcia lipidov u druhov rodu Magnusiomyces a skríning nekonvenčných kvasiniek z verejne dostupných zbierok z hľadiska potenciálu produkovať lipidy s vysokou pridanou hodnotou. U identifikovaných druhov bude testovaná ich schopnosť využívať pre rast a produkciu lipidov lacné odpadové substráty. Výsledky získané pri riešení projektu tak môžu prispieť k širšiemu využívaniu nekonvenčných kvasiniek v biotechnologickej produkcii komerčne cenných lipidov.
Doba trvania:	1.7.2021 – 30.6.2025

LIPinINF – Potenciálna úloha kyseliny valproovej v potlačení zápalu
The potential role of valproic acid in attenuation of inflammation
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Balážová Mária, PhD.
Anotácia:	V súvislosti so súčasnými infekciami SARS-CoV-2 a sprievodnými pľúcnymi komplikáciami je potrebné zamerať pozornosť na všetky aspekty funkcie dýchacieho systému. Vírus spôsobuje poškodenie alveolárnych buniek typu IIa tým výrazne znižuje produkciu lipidov a proteínov pľúcneho surfaktantu nevyhnutných pre dýchanie a ichvylučovanie do alveolárneho priestoru. Kľúčovú úlohu zohráva i pochopenie obranných mechanizmov pľúc v reakcii na infekciu. Jedným z kritických dôsledkov infekcie SARS-CoV-2 je rozvoj syndrómu akútnej respiračnej deficiencie (ARDS).Hlavným cieľom projektu je prispieť k poznatkom o potenciálnom použití kyseliny valproovej na indukciu syntézy fosfatidylglycerolu v pľúcnom surfaktante. Na zodpovedanie konkrétnych otázok použijeme tri modely, ktoré sa líšia svojou zložitosťou – kvasinky (Saccharomyces cerevisiae), línia ľudských nádorových buniek (HAP1) a vtáčia chorioalantoická membrána. Predpokladáme, že intracelulárne zvýšená hladina fosfatidylglycerolu by mohla potlačiť zápalové reakcie u pacientov s ARDS a znížiť pripojenie vírusu k bunkovým povrchovým receptorom. To by znamenalo zníženie prenosu infekčných častíc medzi jednotlivcami a významné zmiernenie príznakov ARDS.
Doba trvania:	1.8.2021 – 30.6.2025

Optogenetika u s – Určenie úlohy dopamínu a neurogenézy v dospelosti pre naučené správanie spevavcov pomocou optogenetickej manipulácie
Examining the role of dopamine and adult neurogenesis in learned behavior of songbirds using optogenetic manipulation
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Niederová-Kubíková Ľubica, PhD.
Anotácia:	Dopamínergická signalizácia a neurogenéza hrajú dôležitú úlohu v štrukturálnej a funkčnej neuroplasticite vdospelom mozgu. V tomto projekte sa zameriavame na úlohu dopamínergickej neurotransmisie a úlohunovovzniknutých neurónov pre kontrolu naučených vokálnych sekvencií. Zatiaľ čo existuje množstvo štúdií o učenímotorickej sekvencie s externou odmenou, ako napríklad jedlo, štúdie zahrňujúce interný systém odmeňovania súzriedkavé. Systém interného odmeňovania je spojený s dopamínovou signalizáciou a vokálne učenie a produkciaspevu spevavcov reprezentuje vynikajúci model pre takýto výskum, nakoľko spev pozostáva zo sekvencií veľmirýchlych akcií. V tomto projekte navrhujeme použiť jednu z najmodernejších techník súčasnosti, optogenetiku.Optogenetický prístup umožňuje unikátnu kontrolu neuronálnej aktivity špecifickej mozgovej oblasti u voľne sapohybujúcich zvierat s milisekundovou presnosťou. Navrhujeme modifikovať dopamínovú signalizáciu odmeny dostriatálnej časti bazálnych ganglií a stanoviť zmeny v sekvencii spevu. Zistíme tak, ako prispieva dopamínovýsystém odmeňovania k učeniu spevu. V druhej časti projektu navrhujeme pomocou optogenetiky manipulovaťaktivitu nových neurónov včlenených do oblasti mozgu ovplyvňujúcej produkciu spevu. Počet nových neurónov vtejto oblasti stúpa v čase, keď je štrukúra spevu variabilnejšia a do piesne sú integrované nové časti – slabiky. Vprojekte zistíme, či nové neuróny vzniknuté v dospelosti sú schopné modifikovať pieseň a či vnášajú aleboumožňujú variabilitu v speve.
Doba trvania:	1.7.2021 – 30.6.2025

Bakteriocíny a ich využitie na redukciu nežiaducej mikrobioty v chove zvierat
Bacteriocins and their use to reduce spoilage microbiota in animal husbandry
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Pogány Simonová Monika, PhD
Anotácia:	Výskyt meticilínovej rezistencie u stafylokokov je v ostatných rokoch problémom aj v živočíšnej výrobe. Eliminácia meticilín rezistentých (MetR) stafylokokov v zdravých chovoch je problematická práve vzhľadom na ich antibiotickú multirezistenciu. Avšak sľubným riešením sa javí využitie širokého inhibičného spektra enterocínov, bielkovinových substancií produkovaných niektorými kmeňmi z rodu Enterococcus. V predkladanom projekte základného výskumu bude preto na súbore zástupcov nežiaducej mikrobioty (s dôrazom na MetR biofilm-produkujúce stafylokoky z rôznych zvierat) testovaná inhibícia ich rastu enterocínmi charakterizovanými na našom pracovisku. Testovanie bude prebiehať za in vitro ako aj za in vivo podmienok, keď účinok enterocínov na vytypované MetR kmene bude overený v rámci modelového experimentu s použitím experimentálnych (myši) alebo farmových (králiky) zvierat.
Doba trvania:	1.1.2021 – 31.12.2024

Bioaktívne oleje v terapii mikrobiálnych infekcií na modeli aviárnej chorioalantoickej membrány
Bioactive oils in the therapy of microbial infections on avian chorioallantoic membrane
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Máčajová Mariana, PhD.
Anotácia:	V súčasnosti je veľkou výzvou veterinárnej medicíny liečba rôznych mikrobiálnych a kvasinkových infekcií. Pre chovateľov sú niektoré ochorenia ako mastitídy, trichofýcie alebo onychomykózy často likvidačné. V čase rezistencie na antibiotiká prichádzajú na rad iné liečebné postupy. V našom projekte sa pokúsime vytvoriť in vivo model na výskum kvasinkových a bakteriálnych infekcií. Na testovanie účinkov liečiv a liečebných postupov použijeme prepeličiu a morčaciu chorioalantoickú membránu (CAM). Po validácii a optimalizácii modelu budeme povrchovo aplikovať rôzne látky s bioaktívnym účinkom v rôznych koncentráciách a sledovať ich antimikrobiálny účinok a biologický efekt. Budeme sledovať aj aditívny účinok fotodynamickej terapie s použitím kurkumínu a hypericínu. V tkanive CAM budeme sledovať angiogénne zmeny, expresiu vybraných génov, histologické a imunohistochemické zmeny po aplikácii liečiv na organizmus. Získané výsledky budú použiteľné pri liečbe kvasinkových a mikrobiálnych infekcií u zvierat a ľudí.
Doba trvania:	1.1.2021 – 31.12.2024

Biomarkery nutričného a zdravotného statusu hospodárskych zvierat
Nutritional and health biomarkers in farm animals
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Grešáková Ľubomíra, PhD.
Anotácia:	Projekt je zameraný na hľadanie vhodných biomarkerov/ukazovateľov nutričného a zdravotného statusu zvierat, ktoré odrážajú nutričný príjem, nutričný status zvierat a biologické účinky kŕmnych aditív používaných v chove hospodárskych zvierat. Nutričné biomarkery sú biochemické, funkčné alebo klinické indikátory biologického stavu zvierat, ktoré odzrkadľujú krátkodobý alebo dlhodobý príjem živín, nutričný status zvierat závislý od absorpcie prijímaného aditíva a jeho metabolizmus/funkcie v organizme. Keďže zdravotný stav, produktivita a welfare zvierat sú vo veľkej miere závislé od funkčnosti ich tráviaceho traktu, zameriame sa predovšetkým na stanovenie gastrointestinálnych biomarkerov. Vhodnosť vybraných biomarkerov otestujeme v experimentoch s cielenou suplementáciou krmív zvierat. Experimenty budú zamerané na zlepšenie minerálneho statusu a optimalizáciu tráviacich procesov hydiny a oviec, ktoré súčasne povedú k redukcii zaťaženia životného prostredia znižovaním metanogenézy a vylučovania ťažkých kovov.
Doba trvania:	1.1.2021 – 31.12.2024

Diagnostika onkologických ochorení pomocou aptasenzorov: vývoj a validácia
Diagnostic of oncological diseases using aptasensors: development and validation
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Poturnayová Alexandra, PhD.
Anotácia:	DNA aptaméry, označované aj ako DNA protilátky, sú krátke jednovláknové úseky DNA, ktoré vytvárajú priestorové štruktúry umožňujúce vysokoafinitne interagovať s receptormi a inými biomolekulami. Predmetný projekt si kladie za cieľ vyvinúť a validovať novú diagnostickú metódu, ktorá utilizuje jedinečné afinitné vlastnosti DNA aptamérov pre potreby včasného záchytu onkologických ochorení. V zmysle cieľov projektu budeme analyzovať mechanizmy interakcií DNA aptamérov so špecifickými markermi nachádzajúcimi sa na povrchu nádorových buniek. Plánujeme využiť citlivú metódu kremenných mikrováh (QCM), ktorá umožňuje monitorovať interakcie v reálnom čase. Pre praktické použitie plánujeme pripraviť konjugáty vybraných aptamérov a nanočastíc zlata v závislosti od ich fyzikálno-chemických parametrov a ich interakcie s neoplastickými bunkami. Máme ambíciu identifikovať faktory, ktoré v súčasnosti limitujú širšie využitie aptamérov a aptamérom modifikovaných nanočastíc v klinickej praxi a prispieť k ich eliminácii.
Doba trvania:	1.1.2021 – 31.12.2024

Nový pohľad na izotiokyanáty ako látky zasahujúce do homeostázy neoplasticky transformovaných buniek
–
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Imrichová Denisa, PhD.
Doba trvania:	1.1.2021 – 31.12.2024

Nutraceutiká a ich medicínske a zdravotné výhody pre hospodárske zvieratá.
–
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Prof. MVDr. Faix Štefan, DrSc.
Anotácia:	Cieľom projektu je získať čo komplexnejší pohľad na účinok rastlinných nutraceutík na fyziologické procesy vtráviacom trakte z hľadiska zmien antioxidačného a minerálneho statusu a podpory imunity u hospodárskychzvierat.
Doba trvania:	1.1.2021 – 31.12.2024

Sledovanie prepojenia molekulárnych dejov vedúcich k rozvoju viacliekovej rezistencie v leukemických bunkách
–
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Sulová Zdena, DrSc.
Doba trvania:	1.1.2021 – 31.12.2024

Úloha proteín-proteínových interakcií v regulácii srdcového ryanodínového receptora
The role of protein-protein interactions in regulation of the cardiac ryanodine receptor
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Gaburjáková Jana, PhD.
Anotácia:	Ca2+ potrebný na kontrakciu kardiomyocytu sa musí vylúčiť z lumenu sarkoplazmatického retikula (SR) cez srdcový ryanodínový receptor (RYR2), ktorý tak zohráva významnú úlohu v excitačno-kontrakčnej mašinérii. Funkcia RYR2 kanála je regulovaná interakciami s asociovanými proteínmi na jeho objemnej cytoplazmatickej aj menšej luminálnej doméne. V tomto projekte sa zameriame na preskúmanie nových aspektov proteín-proteínových interakcií z luminálnej strany RYR2 kanála, kde zohráva úlohu kalsequestrín (CSQ2) ako možný Ca2+-senzor kanála. Keďže RYR2 kanál disponuje aj vlastným Ca2+ senzorom v jeho prvej luminálnej slučke, objasníme fyziologickú úlohu koexistencie týchto dvoch luminálnych senzorov. Ďalej preskúmame, ako sa štruktúrne zmeny v molekule CSQ2 vyvolané zmenou Ca2+ odzrkadľujú vo funkcii RyR2 kanála vo fyziologických podmienkach a tiež, či regulačnú úlohu CSQ2 môže nahradiť kalretikulín (CRT), ktorého expresia v SR sa pri nedostatku CSQ2 zvyšuje.
Doba trvania:	1.1.2021 – 31.12.2024

Vychytávanie železa a rezistencia na antibiotiká u Enterobacterales potravinových zvierat.
Iron intake and antibiotic resistance in food animal Enterobacterales.
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Bujňáková Dobroslava, PhD
Anotácia:	Základným cieľom projektu bude získanie nových poznatkov o vzťahu rezistencie na antibiotiká, virulencie,vychytávania trojmocného železa a tvorby biofilmu na modelových druhoch baktérií potravinových zvierat t. j.Enterobacterales a Escherichia so zameraním sa na extraintestinálne – ExPEC, avian pathogenic – APEC averotoxigénne – VTEC Escherichia coli, Klebsiella, Enterobacter. Zameriame sa na najdôležitejšie mechanizmyrezistencie: plazmidové ampicilinázy, cefalosporinázy, karbapenemázy, plazmidovú rezistenciu nafluorochinolóny a na rezistenciu na kolistín. U vybraných kmeňov Escherichia coli sa určí klonálna príbuznosť aaj sekvenčný typ (ST). Získané výsledky budú využiteľné v bakteriologickej diagnostike mechanizmov rezistencieinterpretovaným odčítavaním minimálnej inhibičnej koncentrácie antibiotík a vo výučbe študentov.
Doba trvania:	1.1.2021 – 31.12.2024

Kryofertilita – Kryouchovávanie gamét a embryí hovädzieho dobytka pre účely génovej banky
Cryopreservation of cattle gametes and embryos for gene banking
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Antalíková Jana, PhD.
Anotácia:	Významnú úlohu pri riešení problematiky uchovania živočíšnych génových rezerv zohrávajú kryokonzervácia anásledné dlhodobé uchovávanie pohlavných buniek geneticky významných jedincov rôznych plemienhospodárskych zvierat. Metódy zmrazovania oocytov a ovariálnych tkanív musia pritom zabezpečiť ich dobrúkvalitu a životaschopnosť po rozmrazení. V našich predchádzajúcich štúdiách sme otestovali postupkryokonzervácie in vitro maturovaných oocytov hovädzieho dobytka, ktorý sa ukázal byť úspešnejší v porovnaní so zmrazovaním ovariálnych fragmentov obsahujúcich folikuly s nematurovanými oocytmi. Avšak, z dôvodu vysokej variability výsledkov po in vitro oplodnení rozmrazených oocytov táto stratégia vyžaduje ďalšiu optimalizáciu. Projekt bude zameraný na zvýšenie prežívateľnosti oocytov po rozmrazení a minimalizáciu poškodení oocytov vznikajúcich mrazením, a taktiež na podporu bunkového delenia a vývoja preimplantačných embryí získaných invitro zo zmrazených oocytov. V tomto smere okrem optimalizácií režimu kryokonzervácie plánujeme modifikovať kultivačné podmienky použitím špeciálnych prídavkov do kultivačných médií (antioxidanty, rastové faktory, iné).Očakáva sa, že optimalizácia metód zabezpečí vyššiu kryotoleranciu oocytov kráv a in vitro produkovaných embryípre účely uchovávania v génovej banke.
Doba trvania:	1.7.2020 – 30.6.2024

Nová generácia antidepresív – dlhodobé účinky na potomstvo
–
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	prof. RNDr. Lacinová Ľubica, DrSc.
Doba trvania:	1.7.2020 – 30.6.2024

Omnipotence – Obranné mechanizmy mikrobiálnych a živočíšnych buniek pri znižovaní ich citlivosti na rastlinné defenzné zlúčeniny
Defense mechanisms of microbial and animal cells in reducing their sensitivity to plant defensive compounds
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Sulová Zdena, DrSc.
Anotácia:	Živé organizmy si počas evolúcie vyvinuli rôzne stratégie na zabezpečenie lepšieho postavenia v súťaži o životne dôležité zdroje na Zemi. Biosyntéza rôznych biologicky aktívnych látok dávala špecifickým organizmom možnosť byť úspešnejší ako ostatné v spoločnom životnom prostredí. Existuje veľké množstvo prírodných biologicky aktívnych látok, ktoré sa syntetizujú v živých bunkách. Veľký význam medzi týmito látkami majú tie, ktoré sa vyskytujú v rastlinách. Mnoho produktov rastlinného sekundárneho metabolizmu je známych ako účinné farmakologické nástroje. Práve u látok rastlinného pôvodu je možné predpokladať ďalšie široké využitie v rôznych aplikáciách vo veterinárnej a humánnej medicíne, zvyšovaní bezpečností potravín atď. Tieto aplikácie budúpodmienené rozvojom poznatkov v biovedách, ku ktorým má ambíciu prispieť aj predložený projekt. Možnosť synteticky varírovať známe štruktúry látok rastlinného pôvodu dáva prakticky neobmedzené možnosti pre racionálny dizajn nových biologicky aktívnych štruktúr. Preto sme zvolili akronym nášho projektu „omnipotence“. Našim cieľom je teda orientácia na výskum vybraných rastlinných látok a ich semisyntetických analógov ako možných nástrojov modulácie proliferácie a životných prejavov mikrobiálnych a neoplastických buniek. Živé bunky vyvinuli niekoľko obranných stratégií proti toxickému pôsobeniu rôznych látok. Toto sa môže považovať za základnú vlastnosť, ktorá umožňuje bunke prežiť v prirodzenom prostredí. Okrem odozvy špecifickej pre rôzne organizmy sa počas evolúcie vyvinuli všeobecné stratégie prítomné v rôznych typoch živých buniek nevynímajúc cicavčie neoplasticky transformované bunky, eukaryotické a prokaryotické mikrobiálne bunky. Navrhovaný projekt sa bude zaoberať podrobnou analýzou účinkov vybraných rastlinných obranných látok a ich semisyntetickýchderivátov na neoplastické a mikrobiálne bunky.
Doba trvania:	1.7.2020 – 30.6.2024

KINSPL – Posttranslačná regulácia faktorov zostrihu pre-mRNA
Post-translational regulation of pre-mRNA splicing factors
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Bágeľová Poláková Silvia, PhD.
Anotácia:	Napriek skutočnosti, že viaceré faktory zostrihu pre-mRNA podliehajú posttranslačným modifikáciám, vrátanefosforylácie, sú súčasné poznatky o princípoch ich posttranslačnej regulácie stále nedostatočné. Naše najnovšieanalýzy vybratých faktorov zostrihu pre-mRNA, v spojení s fenotypickou analýzou ich fosfomutantov, poukázali nadôležitú úlohu novoidentifikovaných fosforylácií týchto faktorov pri regulácii procesov zostrihu pre-mRNA a priudržiavaní stability genómu. Detailná analýza interaktómov komplexov zostrihu pre-mRNA nám navyše umožnilaidentifikovať proteínkinázy, ktoré sú súčasťou komplexov zostrihu pre-mRNA a pravdepodobne sa priamo podieľajúna regulácii zostrihu pre-mRNA.V predloženom projekte plánujeme pokračovať v štúdiu molekulárnych mechanizmov posttranslačnej regulácieprocesov zostrihu pre-mRNA. Na detailné objasnenie biologického významu novoidentifikovaných fosfomodifikáciízostrihových faktorov, ktorých mutagenéza viedla k poruchám v zostrihu pre-mRNA a ovplyvnila stabilitu proteínproteínovýchinterakcií zostrihových faktorov, plánujeme využiť širokú paletu experimentálnych prístupov, vrátaneafinitných izolácií komplexov zostrihu pre-mRNA, hmotnostnej spektrometrie, kvantitatívnej fosfoproteomickejanalýzy, „cross-linking“ hmotnostnej spektrometrie, na ATP analógy citlivých mutantov proteínkináz, sekvenácieRNA, qRT-PCR analýzu a mnoho ďalších. Detailná analýza fenotypických prejavov pripravených fosfomutantovfaktorov zostrihu pre-mRNA v spojení s identifikáciou proteínkináz zodpovedných za ich fosforyláciu, by nám malaumožniť identifikovať a charakterizovať fosforylačné miesta zostrihových faktorov, ktoré sú dôležité pre správnosťprocesov zostrihu pre-mRNA a procesov udržiavania stability genómu.Získane originálne výsledky by nám mali pomôcť objasniť a bližšie charakterizovať molekulárny mechanizmusposttranslačnej regulácie procesov zostrihu pre-mRNA a objasniť príčiny vedúce k destabilizácii genómu v prípadeporúch zostrihu pre-mRNA.
Doba trvania:	1.7.2021 – 30.6.2024

LEBRE – Viaclieková rezistencia u leukemických buniek – fenotyp spôsobený interferenciou viacerých molekulárnych príčin
Multidrug resistance of leukemia cells – Phenotype caused by interference of multimodal molecular reasons
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Sulová Zdena, DrSc.
Anotácia:	Viaclieková rezistencia neoplastických buniek predstavuje závažný problém pri liečbe nádorových ochorení.Nádorovo transformované bunky si vedia vyvinúť širokú škálu obranných mechanizmov, ktoré im umožnia uniknúť bunkovej smrti vyvolanej účinkom chemoterapeutík. V našom projekte sa budeme venovať výskumu rozvoja a mechanizmov rezistencie v leukemickych bunkách. Najčastejšou príčinou rozvoja rezistencie je zvýšená expresia atransportná aktivita efluxných transportérov z rodiny ABC a to najmä ABCB1 proteínu známeho aj ako Pglykoproteín (P-gp). Naše skúsenosti v predchádzajúcom období ukázali, že pri viacliekovej rezistencii zapríčinenej nadexpresiou P-gp dochádza aj k rôznym zmenám v priebehu významných procesov vedúcich k bunkovej smrti,ako sú: odpoveď na stres endoplazmatického retikula, zmeny v procesoch závislých na koncentrácii vápenatých iónov v intracelulárnom priestore. alebo progresia programovej bunkovej smrti – apoptózy. Sprievodným javom týchto procesov je remodelácia povrchových proteínov plazmatickej membrány, zmeny v ich ubiquitinácii aglykozylácii. Tieto a pravdepodobne aj mnohé iné zmeny vytvárajú zložitý obraz molekulárnych zmienzodpovedných za zníženú odpoveď buniek na farmaká vyvolávajúce smrť leukemických buniek. V predloženom projekte sme si vzali za cieľ prispieť k pochopeniu vzájomnej prepojenosti a súhre rôznych molekulárnych zmien vedúcich k rozvoju viacliekovej rezistencie v leukemických bunkách. Ako model použijeme sublínie buniek, ktorésme získali adaptáciou na látky vyvolávajúce stres endoplazmatického retikula, inhibítory proteazómu,hypometylačné látky a vinkristín.
Doba trvania:	1.7.2020 – 30.6.2024

Interakcie mitochondriálnych genómov
Interactions of mitochondrial genomes
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Bágeľová Poláková Silvia, PhD.
Anotácia:	Evolúciu a pôvod nových druhov je možné experimentálne študovať na kvasinkách, kde nové druhy vznikajú v procese špecializácie z medzidruhových hybridov. Týmto zohrávajú rozhodujúcu úlohu „vyladené“ nukleo-mitochondriálne interakcie. Naším cieľom je použiť celý rad hybridov s rekombinovanou mitochondriálnou DNA (mtDNA) a známou sekvenciou na splnenie cieľov z predchádzajúcich projektov a na objasnenie: (i) nukleo-mitochondriálnych interakcií v medzidruhových hybridoch; ii) charakter supresorových mutácií, (iii) či je na udržanie úplných mitochondriálnych genómov potrebná syntéza mitochondriálnych proteínov, (iv) získanie dôkazov o druhovo špecifickom génovom poradí v mtDNA a o existencii rekombinovaných mtDNA v prírode; (v) skúmať možnosť preskupenia génov v mtDNA (vi) skúmať možnosť komunikácie v kvasinkových mitochondriách prostredníctvom malých proteínov kódovaných génmi pre mitochondriálne ribozomálne RNA.
Doba trvania:	1.1.2020 – 31.12.2023

Kožný mikrobióm psov za fyziologických a patologických podmienok
The skin microbiome in dogs under physiological and pathological conditions
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Strompfová Viola, DrSc.
Anotácia:	Zložitý komplex spoločenstva mikroorganizmov zapojených do významných fyziologických funkcií, ako je biosyntéza a metabolizmus vitamínov a aminokyselín, či modulácia imunitných odpovedí, je prítomný nielen v tráviacom trakte, ale taktiež na povrchu intergumentárneho systému rovnako u ľudí, ako aj u zvierat. Keďže ide o orgán kontinuálne vystavený environmentálnym podmienkam, množstvo faktorov môže prispieť k rozvoju dysbiózy vedúcej ku rôznym dermatologickým problémom veľmi frekventovaným u psov v súčasnosti. Napriek tomu, množstvo poznatkov o zložení, diverzite a funkciách kožnej mikrobioty u psov je zanedbateľné. Preto cieľom tohto projektu bude taxonomická charakterizácia kožnej mikrobioty, uskutočnená kultivačnou metódou a sekvenovaním novej generácie, so zameraním na zdravé jedince, ako aj jedince s rôznymi ochoreniami kože prevažne infekčného a imunitného charakteru. Zároveň budú otestované možnosti optimalizácie/stabilizácie bakteriálneho osídlenia kože pre zachovanie fyziologických funkcií kože.
Doba trvania:	1.1.2020 – 31.12.2023

Kyselina puniková: produkcia a mechanizmy jej účinku v kvasinkách
Punicic acid: production and mechanisms of its action in yeasts
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Holič Roman, PhD.
Anotácia:	Kyselina puniková (18:3Delta9cis,11trans,13cis) je hlavnou zložkou triacylglycerolov v oleji zo semien granátovníka. Vyznačuje sa širokou škálou bioaktívnych účinkov, pričom v súčasnosti sa do popredia dostávajú hlavne jej protirakovinové vlastnosti. Mechanizmus jej účinku nie je známy. Predkladaný projekt sa zaoberá skúmaním jej heterológnej produkcie a lipotoxicity v kvasinkách. Produkcia kyseliny punikovej bude zabezpečená heterológnou expresiou dvoch génov z granátovnika zúčastnených v jej syntéze. V projekte bude študovaná jej distribúcia v bunke, jej vplyv na bunkové delenie a budú hľadané mechanizmy pre jej efektívne uskladnenie vo forme zásobných lipidov. Získané poznatky prispejú k objasneniu protirakovinových účinkov kyseliny punikovej a k identifikácii faktorov dôležitých pre jej nadprodukciu v kvasinkách. Výsledky môžu nájsť uplatnenie aj v biotechnológickej produkcii iných vzácnych mastných kyselín v mikroorganizmoch.
Doba trvania:	1.1.2020 – 31.12.2023

Nova generácia kŕmnych aditív vo výžive zvierat.
New generation of feed additives in animal nutrition.
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Plachá Iveta, PhD
Anotácia:	V poslednom čase zaznamenávame veľký počet vedeckých publikácií venovaných využitiu fytoaditív vo výžive zvierat a to najmä tých, ktoré obsahujú fenolické zložky, ktorým sa vďaka ich chemickej štruktúre pripisujú silné antioxidačné vlastnosti.Väčšina týchto prác je venovaná iba ich vplyvu na produkčné parametre zvierat a iba málo prác je zameraných na mechanizmus účinku týchto zložiek v organizme zvierat ako aj na ich vedecky podložené účinky. Na základe našich vedomostí z odbornej literatúry sme si stanovili cieľ sledovať biologickú aktivitu tymolu, hlavnej bioaktívnej zložky Thymus vulgaris v živočíšnom organizme. Budeme sledovať jeho vplyvna procesy trávenia ako aj jeho depozíciu v jednotlivých orgánoch s cieľom pozitívne ovplyvniť zdravie zvierat. Dosiahnuté výsledky obohatia širokú vedeckú komunitu o vedomosti týkajúce sa mechanizmu účinku bioaktívnych rastlinných zložiek v organizme zvierat.
Doba trvania:	1.1.2020 – 31.12.2023

Plasticita mozgu v spojení s naučenou vokálnou komunikáciou u spevavcov
Brain plasticity associated with learned vocal communication in songbirds
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Niederová-Kubíková Ľubica, PhD.
Anotácia:	Neuroplasticita alebo plasticita mozgu je schopnosť mozgu meniť sa v dôsledku nových skúseností alebo aj poškodenia. Okrem iných faktorov umožňuje neuroplasticitu aj neurogenéza. Poškodenie neurogenézy je späté so zníženými kognitívnymi schopnosťami, zmenami správania, depresiou a rôznymi neurodegeneratívnymiochoreniami. Jedným z faktorov, ktoré by mohli ovplyvňovať neurogenézu, a tým aj učenie, pamäť alebo počet nových neurónov v poškodených oblastiach, sú cirkadiánne hodiny. Ich prítomnosť u rôznych druhov však nie je dobre preskúmaná. Preto naším prvým cieľom je zistiť, či existujú cirkadiánne oscilácie v počte vznikajúcichbuniek u spevavcov. Tie majú s človekom okrem niektorých spoločných znakov neurogenézy ešte podobnú aj schopnosť vokálneho učenia. Po poškodení jednej z oblastí sprostredkujúcich naučený spev sa prejavili zmeny aj v mozočku, ktorý doteraz nebol sledovaný v súvislosti s týmto typom správania. V druhej časti projektu sapreto venujeme štúdiu funkcie mozočka pre naučenú vokalizáciu.
Doba trvania:	1.1.2020 – 31.12.2023

Príjem a metabolizmus externých sterolov počas hypoxického stresu u kvasiniek
Sterol quality control in utilisation of external sterols under hypoxic stress in yeast
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Valachovič Martin, PhD.
Anotácia:	Hypoxický stres je u kvasiniek spojený so zásadnými zmenami v metabolizme membránového sterolu. V predkladanom projekte budeme študovať utilizáciu externých sterolov, predovšetkým živočíšneho cholesterolu a rastlinných sterolov, ako jeden z adaptačných mechanizmov na hypoxické podmienky. Sústredíme sa na skúmanie mechanizmov, ktorými bunka monitoruje kompatibilitu prijatého sterolu s kvasinkovými membránami ako súčasť konceptu, ktorý sme nazvali ‘sterol quality control’. Budeme analyzovať jednotlivé zložky importu: proteíny bunkovej steny, transportéry sterolu v plazmatickej membráne a sterol esterifikujúce enzýmy. S ohľadom na navrhovaný koncept budú analyzované fyzikálne a fyziologicky relevantné vlastnosti membrán, v ktorých bol natívny ergosterol nahradený sterolmi z prostredia. Príjem sterolov od hostiteľa prispieva k rezistencii patogénnych kandíd k antimykotikám, preto má projekt potenciál z hľadiska inovácie existujúcich resp. vývoja nových antifungálnych liekov.
Doba trvania:	1.1.2020 – 31.12.2023

Regulácia ryanodínových receptorov (RYR) z mozgu potkana vo fyziologických a patofyziologických podmienkach
Regulation of ryanodine receptors (RYR) from the rat brain under physiological and pathophysiological conditions
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Gaburjáková Marta, PhD.
Anotácia:	Ryanodínový receptor (RYR) hrá dôležitú úlohu vo Ca2+ signalizácii v neuronálnych bunkách, ktorá sa významnou mierou podieľa na neurotransmisii. V mozgu sa exprimujú všetky tri izoformy RYR kanála, čo značne komplikuje skúmanie ich funkcie a regulácie na úrovni jednotlivých kanálov. Cieľom nášho projektu je rozpoznať jednotlivé izoformy RYR kanála izolovaného z mozgu potkana na základe vytipovaných funkčných parametrov a posúdiť, či existujú tkanivovo špecifické vlastnosti týchto izoforiem. Ďalej budeme sledovať RYR kanály z mozgu potkana v patofyziologických podmienkach, ktoré navodíme odviazaním asociovaného proteínu – FKBP12 – z kanálového komplexu stimuláciou endogénnej fosforylácie. Na RYR2 izoforme (dominantná izoforma v mozgu) otestujeme našu hypotézu o inhibičnom účinku dantrolénu, ktorý sa prejaví iba v určitých podmienkach. Našou snahou je pochopenie molekulárneho mechanizmu terapeutického účinku dantrolénu na niektoré neurodegeneratívne ochorenia, ktoré sú spájané s dysreguláciou RYR kanála.
Doba trvania:	1.1.2020 – 31.12.2023

Štúdium proteínov tetraspanínovej rodiny v procese reprodukcie hovädzieho dobytka
Study of tetraspanin family proteins in cattle reproduction process
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Jankovičová Jana, PhD.
Anotácia:	Tetraspaníny sú proteíny membrán rôznych typov somatických buniek mnohých živočíšnych druhov podieľajúce sa na nespočetnom množstve funkcií. Na základe popísanej expresie a funkčných experimentoch na myších gamétach je zrejmé, že sa zúčastňujú aj procesu oplodnenia. Naše analýzy potvrdili prítomnosť tetraspanínov CD9 a CD81 aj na býčích spermiách ako aj na oocytoch a embryách hovädzieho dobytka a ošípanej. Nakoľko tieto proteíny pôsobia v rámci komplexu, tzv. tetraspanínovej siete, cieľom predkladaného projektu je štúdium ďalších molekulárnych partnerov, či už z rodiny tetraspanínov alebo iných z hľadiska ich významu v procese reprodukcie hovädzieho dobytka. Získané výsledky by nielen rozšírili poznatky v oblasti fyziológie reprodukcie cicavcov, ale aj mohli prispieť k identifikácii nových markerov využiteľných v praxi, nakoľko reprodukcia hospodárskych zvierat je výhradne riadený proces.
Doba trvania:	1.1.2020 – 31.12.2023

ENOVAT – Európska sieť pre optimalizáciu veterinárnej antimikrobiálnej liečby
European Network for Optimization of Veterinary Antimicrobial Treatment
Program:	Iné projekty
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Bujňáková Dobroslava, PhD
Doba trvania:	15.11.2019 – 14.11.2023

ALTREAT – Alternatívne terapie parazitóz malých prežúvavcov
Alternative parasite control of small ruminant
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Váradyová Zora, PhD
Anotácia:	Choroby spôsobené helmintami hospodárskych zvierat patria popri infekčných ochoreniach medzi najzávažnejšie. Sú zodpovedné za viac ako 55 % všetkých chorôb hospodárskych zvierat v Európe a spôsobujú značné straty produkčných ukazovateľov zvierat. Rozšírenie rezistencie na antihelmintiká u gastro-intestinálnych parazitov hospodárskych zvierat viedlo k zlyhaniu terapie a potrebe vyvinúť nové stratégie a odporúčania na účinnú antiparazitárnu kontrolu. Projekt ponúka alternatívu k súčasne používaným chemoterapeutickým riešeniam parazitóz prežúvavcov a to koncepciu používania herbálnych nutraceutík a stopových prvkov ako kŕmnych aditív a koncepciu obohatenej pastvy. Črevný parazitizmus prispieva k zvyšovaniu emisii skleníkových plynov a preto účinná terapia parazitárnych ochorení prostredníctvom manažmentu pasienkových systémovmôže nielen zlepšiť efektívnosť výroby ale navyše aj znížiť environmentálnu záťaž v chovoch prežúvavcov.
Doba trvania:	1.7.2019 – 30.6.2023

EMBRYOLOSS – Etiológia porúch skorého preimplantačného vývinu
Etiology of early preimplantation development disorders
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Fabian Dušan, DrSc.
Anotácia:	Klesajúca schopnosť embryí vzniknutých po úspešnom oplodnení prežiť prvé dni vývinu spôsobuje ekonomické straty v chovoch zvierat. To, či embryo prežije, závisí na jednej strane od rozsahu indukovaného poškodenia a na druhej od schopnosti embrya napraviť spôsobené poruchy. V rámci projektu budú študované molekulárne mechanizmy, ktorými vybrané exogénne (environmentálna záťaž) a endogénne faktory (narušené materské prostredie) spôsobujú poruchy preimplantačného vývinu. Na myšacom modeli budú analyzované signálne dráhy aktivované špecifickými ligandmi pochádzajúcimi z vonkajšieho prostredia a z materského organizmu. Zistenia osvetlia mechanizmy vzniku a priebehu vývinových porúch, ktoré vyvolávajú insekticídy s embryotoxickým potenciálom a materská obezita. Súbežne bude vyšetrovaná efektivita dvoch základných reparačných mechanizmov v preimplantačných embryách: schopnosť eliminovať poškodené bunky a reparovať poškodenú DNA. Výsledky prinesú nové informácie o fyziologických schopnostiach skorých embryonálnych buniek vysporiadať sa s indukovaným poškodením. Zistenia by mali napomôcť pri riešení problému narastajúceho výskytu post-fertilizačnej neplodnosti.
Doba trvania:	1.7.2019 – 30.6.2023

Kotranskripčné formovanie pre-mRNA štruktúry, model štrukturálnych motívov nevyhnutných pre definíciu exónu
–
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Královičová Jana, PhD.
Doba trvania:	1.7.2019 – 30.6.2023

Funkčná analýza nových proteínov potrebných pre meiotickú rekombináciu
Functional analysis of new proteins required for meiotic recombination.
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Bágeľová Poláková Silvia, PhD.
Anotácia:	Pohlavné rozmnožovanie je závislé predovšetkým od špecializovaného bunkového delenia nazývaného meióza, pri ktorom vznikajú pohlavné bunky s polovičnou sadou chromozómov. Z medicínskeho hľadiska je absolútne nevyhnutné, aby toto rozdelenie chromozómov prebehlo bez chyby, pretože v dôsledku poruchy meiózy dochádza ku genetickým defektom, ako je napríklad Downov syndróm. Cieľom tohto projektu je objasniť molekulárnu funkciu nových proteínov potrebných pre správnu meiotickú segregáciu chromozómov v kvasinkách Schizosaccharomyces pombe. V našom predchádzajúcom projekte sme z delečnej knižnice mutantov identifikovali 25 nových proteínov, ktorých funkcia v procese meiózy nebola doposiaľ objasnená. Funkčná analýza troch takýchto proteínov, Dbl2, Mal3 a Mto1, bola nedávno publikovaná našou skupinou (Polakova et al., 2016; 2014). Výsledky tohto projektu jasne dokazujú, že mnohé kľúčové proteíny s regulačnou funkciou v meióze neboli doposiaľ identifikované a preto prinášajú možnosť ďalšieho vedeckého výskumu.
Doba trvania:	1.1.2019 – 31.12.2022

Charakterizácia biosyntetickej dráhy kardiolipínu kvasinky Schizosaccharomyces pombe ako modelovej eukaryotickej bunky
–
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Griač Peter, CSc.
Anotácia:	Deliaca sa kvasinka Schizosaccharomyces pombe je významným jednobunkovým modelovým organizmom preštúdium molekulárnej a bunkovej biológie eukaryotov. Biogenéza mitochondriálnych lipidov je u tejto kvasinkyveľmi málo preskúmaná, čo bráni jej využitiu pri modelovaní mitochondriálne podmienených ochorení u ľudí ahľadaní možností terapie. Cieľom projektu je charakterizácia biosyntetickej dráhy jedinečného mitochondriálnehofosfolipidu, kardiolipínu (CL). Analyzujeme viacero enzýmov tejto dráhy: CL syntázu, fosfatidylglycerolfosfát(PGP) syntázu, PGP fosfatázu, ako aj enzýmy zodpovedné za remodelovanie mastných kyselín CL. Zistíme,akým spôsobom je táto dráha regulovaná na transkripčnej a posttranskripčnej úrovni. Porovnáme biogenézu CLu S. pombe a u vyšších eukaryotických organizmov s cieľom posúdiť vhodnosť tohto jednobunkovéhomodelového eukaryotického mikroorganizmu pre štúdium mitochondriálnych procesov.
Doba trvania:	1.1.2019 – 31.12.2022

Kontrola integrity DNA v preimplantačnom embryu
–
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Baran Vladimír, CSc.
Doba trvania:	1.1.2019 – 31.12.2022

Mechanizmy komunikácie a adaptácie preimplantačného embrya v narušenom prostredí
Mechanisms of communication and adaptation of preimplantation embryo in a disturbed environment
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Čikoš Štefan, DrSc.
Anotácia:	Preimplantačný embryonálny vývin môže byť významne ovplyvnený fyziologickým stavom materského organizmu ako aj environmentálnymi faktormi, pričom poruchy v tomto vývinovom období môžu mať dlhodobé následky, vrátane neúspešnej gravidity, alebo zhoršeného zdravia potomstva, čo vedie k významným ekonomickým stratám v živočíšnej produkcii. V predloženom projekte budú študované mechanizmy komunikácie skorého cicavčieho embrya s okolitým prostredím a reakcie umožňujúce adaptáciu embrya k zmenám v jeho prostredí. Skúmaná bude expresia špecifických typov bunkových receptorov (najmä receptorov viažucich nízkomolekulové ligandy) u preimplantačných embryí a účinok ich aktivácie na skorý embryonálny vývin, najmäna prežívanie buniek a apoptózu. Študované budú aj doposiaľ neobjasnené mechanizmy eliminácie mŕtvychbuniek v preimplantačnom embryu. Výsledky získané na myšacom modeli budú overené u vybranýchhospodárskych zvierat, čo umožní identifikovať konzervované mechanizmy, alebo odhaliť možné medzidruhové rozdiely.
Doba trvania:	1.1.2019 – 31.12.2022

Pilotná štúdia selektívneho pôsobenia novej generácie RNA interferenčných agens na bunkovej úrovni
A pilot study of the selective effects of a new generation of RNA interfering agents at the cellular level
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Ing. Poturnayová Alexandra, PhD.
Anotácia:	Predkladaný návrh projektu sa opiera o hĺbkové znalosti súčasného stavu vedeckého i klinického poznaniachronickej myeloídnej leukémie (CML) a terapeutických režimov založených na interferencii s RNA. Projekt sikladie vysoko ambiciózny cieľ: preskúmať selektívny účinok novej platformy RNA interferečných agens nabunkovej úrovni s cieľom vyhodnotiť jej terapeutický potenciál pre pôsobenie bez vedľajších účinkov plynúcich zneželaných interakcií.Z tejto perspektívy sa projekt primárne zameriava na rozsiahle štúdium bunkovej internalizácie, inhibície vznikufúzneho BCR-ABL1 proteínu, selektivitu pôsobenia, a účinku v bunkách rezistentných na súčasne používanéterapeutiká.
Doba trvania:	1.7.2020 – 31.12.2022

KBD – Poškodenia hrebeňa hrudnej kosti – príčiny a dôsledky pre welfare, zdravie a produkciu nosníc
Keel bone damage – causes and consequences for laying hens welfare, health and production
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Bilčík Boris, PhD.
Anotácia:	Poškodenia hrebeňa hrudnej kosti predstavujú v súčasnosti závažný problém ohrozujúci dobré životné podmienky sliepok chovaných na produkciu vajec. Extrémne vysoká frekvencia a závažnosť týchto poškodení negatívne ovplyvňuje nielen welfare, ale aj produkciu a kvalitu vajec. Cieľom predkladaného projektu je preskúmať prevalenciu poškodenia hrebeňa hrudnej kosti v rôznych typoch chovných technológií v podmienkach SR, aplikovať inovatívne spôsoby detekcie fraktúr a deformácií a otestovať možnosti intervencie na úrovni zmien technológie a manažmentu chovu.
Doba trvania:	1.1.2019 – 31.12.2022

Problémové správanie hydiny – vplyv prítomnosti matky a definovanie individuálnych fenotypov náchylných na jeho vývin
Behavioural disturbances in poultry – influence of mother presence and definition of individual phenotypes susceptible to its development
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Pichová Katarína, PhD.
Anotácia:	Chov hydiny a najmä chov nosníc v Európe prechádza výraznými zmenami, ktorých primárnym cieľom jezvyšovanie úrovne welfaru, kvality života zvierat. Napriek snahe sa producenti potýkajú s problémami, medziktoré patrí napríklad nežiaduce správanie ako je ozobávanie peria, agresívne správanie a kanibalizmus, ktorépredstavujú problém tak z hľadiska ekonomického, tak aj z hľadiska welfaru. V súčasnosti narastá tlak na to, abysa tieto problémy riešili spôsobmi ústretovými voči zvieratám samotným a nespôsobovali im dodatočný stres čibolesť. Cieľom projektu je rozšíriť informácie týkajúce sa poškodzujúceho správania u hydiny a prispieť kpochopeniu faktorov ovplyvňujúcich vznik a rozvoj tohto správania, ako je vplyv odchovu s matkou alebo vplyvindividuálnych rozdielov, personality, predispozícií, a v spolupráci s kolegami v zahraničí napomôcť navrhnúťriešenia akceptovateľné aj v poľnohospodárskej praxi.
Doba trvania:	1.1.2019 – 31.12.2022

Štúdium a využitie bakteriocínov v prevencii moru včielieho plodu
Study and use of the bacteriocins in prevention of American foulbrood
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Kopčáková Anna, PhD.
Doba trvania:	1.1.2019 – 31.12.2022

Výskum zmien vo fenotype leukemických buniek po indukcii membránového transportéra ABCB1.
Study of alteration in leukemia cells phenotype after induction of ABCB1 membrane transporter
Program:	VEGA
Zodpovedný riešiteľ:	prof. Ing. Breier Albert, DrSc.
Anotácia:	Rozvoj poznatkov biologických vied priniesol možnosti presnej analýzy genómu, proteómu, glykómu a lipidómu.Toto umožňuje charakterizáciu geno- a fenotypových zmien u pacientov a ich dopad na voľbu optimálnehoterapeutického postupu, ako aj na celkovú prognózu liečby. Presná typizácia priniesla viaceré úspechy prinávrhu liečebných postupov aj u pacientov s krvnými maliganciami. Pri chemoterapii leukémie sa všakstretávame s rozvojom viacliekovej rezistencie, ktorá je závažný negatívny prognostický faktor. Najčastejšoumolekulárnou príčinou viacliekovej rezistencie je zvýšená expresia membránových transportérov z rodiny ABC(najmä P-glykoproteínu, P-gp). P-gp v leukemických bunkách zabezpečuje rozvoj rezistencie voči jehosubstrátom. Expresia P-gp je v leukemických bunkách sprevádzaná zmenami v profile bunkových proteínov a ichglykozylácie, s čím sú spojené zmenené fenotypové prejavy leukemických buniek. Predložený projekt budezameraný na štúdium mechanizmov spomínaných zmien.
Doba trvania:	1.1.2019 – 31.12.2022

FUPKOPROSP – Funkčné potraviny na báze kozieho mlieka a ich prospešnosť pre zdravie
Functional food based on goats milk and its benefit on health
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	MVDr. Lauková Andrea, CSc.
Anotácia:	Pod pojmom funkčné potraviny rozumieme bežné/tradičné potraviny, ktoré sú obohatené takou zložkou, ktoráich robí funkčnými v zmysle podpory imunity, dodania minoritných látok do tela s cieľom prospešne ovplyvniť zdravie. Z hľadiska mliekarenskej výroby či poľnohospodárstva sa v súčasnosti preferuje kozie mlieko a produkty z neho a v rámci funkčných potravín sa pre začlenenie veľmi dobre uplatňujú probiotické baktérie teda také,ktoré po kolonizácii organizmu dokážu vytvoriť ideálne prostredie svojimi metabolitmi alebo naviazaním sa nareceptory ovplyvňujúce či súvisiace s imunitným systémom.Takéto baktérie môžu dosiahnuť hostiteľskýorganizmus/konzumenta dvoma spôsobmi: buď priamou aplikáciou (per os) alebo práve cez potraviny. Vpredkladanom projekte sa zameriame na izoláciu, identifikáciu, všeobecnú a technologickú charakterizáciu autochtónnych kyselinu mliečnu produkujúcich baktérií z kozieho mlieka a syrov od rôznych slovenských spracovateľov a vyselektujeme vhodný kmeň pre aplikačné použitie vo výrobkoch z kozieho mlieka v poloprevádzakových podmienkach a u odberateľa aplikačného výstupu; otestujeme jeho aplikačnú formu a účinky ako funkčnej potraviny u dobrovoľníkov (cez syry prípadne iné výrobky z kozieho mlieka). Ako aplikačný výstup tak získame autochtónnu kultúru použiteľnú pre technologické spracovanie kozieho mlieka resp.výrobkov,ktoré v súvislosti s ich prospešným účinkom na konzumenta budeme môcť zaradiť medzi funkčné potraviny.
Doba trvania:	1.8.2018 – 31.7.2022

iPoW – Behaviorálne a fyziologické indikátory welfaru hydiny
Behavioural and physiological indicators of poultry welfare
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Košťál Ľubor, CSc.
Anotácia:	Faktory, ktoré ovplyvňujú dobré životné podmienky (welfare) zvierat zahrňujú fyzické prostredie a zdroje, ktoré má zviera k dispozícii (na zdrojoch založené ukazovatele) a postupy manažmentu na farme (ukazovatelezaložené na manažmente). V závislosti na jeho charakteristikách (plemeno, pohlavie, vek atď.) zviera reaguje na tieto vstupy a jeho odpovede sú hodnotené pomocou ukazovateľov welfaru založených na zvieratách. Projekt Welfare Quality®, ale aj EFSA vo svojich vedeckých stanoviskách, priniesli nástroje na hodnotenie welfaru na základe ukazovateľov založených na zvieratách u rôznych hospodárskych zvierat, vrátane hydiny. Napriek tomu je naďalej potrebné vyvíjať špecifickejšie ukazovatele a nové metódy na meranie uznávaných ukazovateľov. Cieľom projektu je napomôcť k riešeniu problému rizika poškodzujúceho správania nosníc v skupinovomustajnení bez potreby bolestivého skracovania zobáka, prispieť k poznaniu vzťahu kognície a emócií u hydiny, posúdiť možnosť epigenetického ovplyvnenia welfaru maternálnymi androgénmi s použitím modelu línií prepelice japonskej selektovaných na obsah testosterónu vo vajci, resp. možnosť epigenetického ovplyvneniawelfaru vplyvom kvality osvetlenia v prenatálnom a ranom postnatálnom období, analyzovať možnosť využitiaimunologických indikátorov na hodnotenie welfaru a validovať laboratórne postupy analyzujúce metabolity kortikosterónu a androgénov v truse hydiny, ktoré by mohli slúžiť na neinvazívne hodnotenie welfaru.
Doba trvania:	1.8.2018 – 30.6.2022

BIOZINC – Biovyužiteľnosť zinku u hospodárskych zvierat – možnosti a riešenia
Bioavailability of zinc in animals – the possibilities and solutions
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	RNDr. Čobanová Klaudia, PhD.
Anotácia:	Ciele predkladaného projektu sú zamerané na získanie nových poznatkov o biovyužiteľnosti zinku z jeho rôznych, prevažne organických zdrojov, používaných ako kŕmne aditíva vo výžive zvierat. Budeme študovať dopad aplikácie rastlinných aditív s obsahom sekundárnych rastlinných metabolitov, vlákniny a fytázy v diéte na absorpciu, retenciu a tkanivovú depozíciu zinku u prežúvavcov a monogastrických zvierat. Zároveň budeme sledovať vplyv organického zinku a rastlinných nutraceutík na fyziologické procesy gastro-intestinálneho traktu v in vitro a in vivo podmienkach a na antioxidačný status hospodárskych zvierat. Naším zámerom bude zvýšiť možnosti efektívneho používania minerálnych aditív vo výžive zvierat a prispieť tak k zníženiu negatívneho dopadu živočíšnej výroby na životné prostredie.
Doba trvania:	1.8.2018 – 30.6.2022

Fotodynamická terapia nádorových buniek karcinómu krčka maternice na modeli chorioalantoickej membrány morčacieho embrya
–
Program:	DoktoGranty
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Kundeková Barbora
Anotácia:	Fotodynamická terapia (PDT) má veľlký potenciál ako alternatívna liečba nádorových ochorení. Využíva sa pri nej fotosenzibilizátor, látka, ktorá je vychytávaná primárne nádorovými bunkami a po osvetlení správnou vlnovou dĺžkou vedie k bunkovej smrti. PDT pritom môže byť nasmerovaná priamo na bunky nádoru, alebo na okolité cievy vyživujúce nádor. Perspektívnym in vivo modelom pre štúdium nádorových ochorení je chorioalantoická membrána (CAM) embrya morky domácej (Meleagris gallopavo). CAM svojou hustou vaskulárnou sieťou vyživuje rastúce tumory a poskytuje im, na rozdiel od in vitro bunkových kultúr, autentické prostredie živého organizmu, priamo reagujúce na účinky liečby. Zároveň výber CAM morčacieho embrya, oproti bežnejšie využívaným kuracím embryám, umožňuje pre svoj dlhší embryonálny vývin časovo náročnejšie experimenty a dlhšiu kultiváciu tumoru a uľahčuje intravenózne podávanie látok. Tiež sa ukazuje byť vhodnejším modelom pre prežívanie buniek a tvorbu metastáz. Našim cieľom je využiť výhody morčacej CAM na vytvorenie in vivo modelu karcinómu krčka maternice s využitím bunkovej línie HeLa a na vzniknuté nádory aplikovať PDT pomocou fotosenzibilizátoru hypericínu. Budeme vyhodnocovať úspešnosť PDT po povrchovom, aj intravenóznom podaní liečiva a sledovať vplyv PDT na okolité zdravé tkanivo CAM a zmeny vo vaskulárnej sieti.
Doba trvania:	1.1.2021 – 30.6.2022

Dbl2 – Proteín Dbl2 ako nový regulátor stability a dynamiky genómu v kvasinkách Schizosaccharomyces pombe
Dbl2 protein as a novel regulator of genome stability and dynamics in fission yeast
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Bágeľová Poláková Silvia, PhD.
Anotácia:	Pohlavné rozmnožovanie je predovšetkým závislé od špecializovaného bunkového delenia nazývaného meióza, pri ktorom vznikajú pohlavné bunky s polovičnou sadou chromozómov. Na identifikáciu nových proteínov podieľajúcich sa na regulácii meiotického bunkového delenia sme uskutočnili analýzu delečnej knižnice kvasinky Schizosaccharomyces pombe. Zistili sme, že delécia dbl2 génu vedie k missegregáciam chromozómov. Pozorovanie dbl2Δ živých buniek pomocou fluorescenčného mikroskopu ukázalo, že u dbl2Δ mutanta chromozómy často nesprávne segregovali počas meiotického ako aj mitotického bunkového delenia. Ďalšie cytologické a biochemické analýzy odhalili, že k poruchám v segregácii chromozómov dochádza v dôsledku neodstránených medziproduktov opravy dvojvláknových zlomov DNA. Naše analýzy ukázali, že Dbl2 proteín je potrebný pre vytvorenie ohnísk Fbh1 DNA helikázy v miestach týchto zlomov. Naše predbežné výsledky tiež naznačujú, že Dbl2 proteín je nielen faktorom udržiavania stability genómu, ale je aj súčasťou molekulárneho mechanizmu podieľajúceho sa na znižovaní množstva proteín-kódujúcich a nekódujúcich RNA. Cieľom predkladaného projektu je detailná analýza molekulárnych mechanizmov, ktorými Dbl2 reguluje stabilitu genómu a génovú expresiu. Na objasnenie funkcie novoidentifikovaného Dbl2 proteínu plánujeme použiť klasické metódy genetiky a biochémie v kombinácii s modernou mikroskopiou a RNA a ChIP sekvenovaním novej generácie. V našom výskume ďalej plánuje rekonštituovať študované bunkové procesy in vitro. Predpokladáme, že naše výsledky budú mať v budúcnosti široké uplatnenie ako v oblasti regulácie pohlavného rozmnožovania tak aj pri liečbe nádorových ochorení.
Doba trvania:	1.7.2019 – 30.6.2022

SWIREG – Regulácia komplexu Swi5-Sfr1 pomocou fosforylácie.
Regulation of the Swi5-Sfr1 complex by protein phosphorylation.
Program:	APVV
Zodpovedný riešiteľ:	Mgr. Bágeľová Poláková Silvia, PhD.
Anotácia:	Homologická rekombinácia je dôležitá nielen pre opravu poškodenej DNA vo vegetatívnych bunkách, ale je nevyhnutná aj pre správnu segregáciu chromozómov počas meiózy – špecializovaného delenia buniek, ktorého výsledkom sú haploidné gaméty ako sú vajíčka a spermatické bunky cicavcov a spóry u kvasiniek. Heterodimér Swi5-Sfr1 stimuluje Rad51-sprostredkovanú výmenu DNA vláken, kľúčový krok v homologickej rekombinácii. V skríningu mutantov s poruchou v segregácii chromozómov počas meiózy sme u kvasinky Schizosaccharomyces pombe identifikovali delečných mutantov swi5 a sfr1. Naša počiatočná charakterizácia potvrdila nové miesta fosforylácie na oboch proteínoch Swi5 a Sfr1. V tomto projekte chceme zistiť, ako fosforylácia reguluje úlohu Swi5 a Sfr1 vo vegetatívnych aj meiotických bunkách S. pombe. Toto nám pomôže porozumieť procesom homologickej rekombinácie a redukcie počtu chromozómov v meióze. Oba proteíny Swi5 a Sfr1 sú evolučne konzervované, čo zvyšuje pravdepodobnosť, že naše výsledky budú využiteľné aj pri štúdiách na rôznych organizmoch vrátane cicavcov.
Doba trvania:	1.7.2018 – 30.6.2022